dôjsť asi hodinu po polnoci počas diskotéky v bare Hacienda na Hlavnej ulici v Košiciach. Obžalobe z trestného činu znásilnenia čelila pätica Košičanov vo veku od 18 do 24 rokov. Oslobodzujúci rozsudok sa však vzťahuje len na štyroch, pretože jeden z nich sa zdržiava na neznámom mieste a bol vylúčený na samostatné konanie.
Želmíra prišla na diskotéku s priateľkami.Tancovali, popíjali a potom ju vraj mladí muži, s ktorýmu sa bavili, zatiahli do šatne pre zamestnancov. Tam, napriek jej odporu sa na nej postupne všetci vystriedali... "Neviem, kto ma vtiahol do šatne prvý raz, ale vyzliekli mi tam košeľu. Vytrhla som sa im a išla som do baru iba v tielku. Tancovala som tam s Arabmi, keď za mnou prišli Martin s Jozefom. Myslím, že to prvý z nich ma vtiahol do šatne druhý raz. Zdá sa mi, že už tam boli aj dvaja ďalší chlapci. Začali mi sťahovať rifle a nohavičky. Sedela som na stoličke, ktorá bola v rohu miestnosti. Kričala som, bránila som sa, ale oni boli silnejší. Keď ma vyzliekli, prvý ma znásilnil Jozef a som si istá, že aj Martin a potom ešte ďalší dvaja..." vypovedala pred súdom svedkyňa..
Zdôraznila, že síce mala vypité, ale drogy, ani tabletky v ten deň, ani v noci, neužila (v jej moči boli zistené zvyšky marihuany a rohypnolu). Okrem iného uviedla, že pred príchodom do Haciendy vypila dve vodky a dve malé pivá, a v bare gin s tonikom. Na rozdiel od prípravného konania, keď hovorila o šiestich-siedmich mládencoch, ktorí ju mali zneuctiť, pričom ich opisovala podľa oblečenia, vlasov, resp. hovorila o "ostatných", na pojednávaní uvádzala menovite, kto a v akom poradí ju mal znásilniť.
.
"Bozkával som sa s ňou v salóniku, obchytkávala ma, pýtala sa, či neviem o intímnejšom mieste. Odišli sme spolu do šatne pre zamestnancov, kde sme sa pomilovali. Boli sme tam sami, nedošlo medzi nami k žiadnemu konfliktu. Naopak, pýtala sa, či nemám nejakých priateľov, čo by s ňou šli za peniaze. Šiel som k baru, kde sedeli spoluobžalovaní, a opýtal som sa ich, či nemajú záujem. Smiali sa a zostali sedieť pri bare," uviedol obžalovaný Jozef. Dodal, že Želmíra sa správala vyzývavo, pripadala mu opitá.
Hovorí Stano: "V bare Hacienda som pracoval ako vyhadzovač. Tá slečna tam prišla rozjarená. Správala sa čudne, menila náladu, vyzerala ako opitá. Pýtala sa ma, či jej neviem zohnať ´marišku´... Okolo polnoci prišla za mnou na balkón. Začala ma objímať, bozkávala ma a neskôr ukojila ústami... Potom vstala a odišla. Neskôr ma prosila, či jej neviem zohnať chlapcov, s ktorými by mohla sexovať za peniaze. Povedal som, že ja takých zohnať neviem." Obžalovaný ďalej povedal, že neskôr videl Želmíru, ako sa zabáva s nládencami na parkete. Po polnoci ju "načapal" v salóniku s Jozefom, pričom mal pocit, že sa milovali... Neskôr počul, ako sa z baru odchádzajúci Arabi medzi sebou bavili o ku..., ktorá fajčí za 200 korún.
K znásilneniu sa nepriznal ani obžalovaný Peter: Ten pred súdom tvrdil, že bol opitý, bolo mu zle, preto si častejšie odskočil na toaletu. "Raz som si pomýlil dvere a vošiel som do šatne. Bola tam tma, nejaký mužský hlas mi povedal, aby som šiel von a ja som odišiel. Tú slečnu nepoznám, viem len, že na diskotéke bola nejaká skupina dievčat," bránil sa obžalovaný. Štvrtým z partie, čo mala znásilniť Želmíru, bol Viktor. Ten však tvrdil, že v šatni vôbec nebol a mal svedkov, čo mu to potvrdili.
V prípravnom konaní si bola Želmíra pri identifikácii pätice mládencov stopercentne istá. Na pojednávaní, kde si stáli zoči-voči, zneistela a za autorov svojho znásilnenia označila len prvých troch. Celé jej vystupovanie pred súdom vyznievalo veľmi rozpačito. V jej výpovediach bolo veľa rozporov a protirečení. Znalkyňa z odboru psychológie vyhodnotila jej výpoveď ako nevierohodnú. V závere svojho posudku uviedla, že tzv. skóre lži, ktoré zistila u poškodenej, prekročilo hranice pásma normy. Konkrétne, že Želmíra má snahu javiť sa v lepšom svetle a tiež situačne klamať.
Kauzu "znásilnenia" pojednával okresný súd kvôli zmene senátu dvakrát. Muži v talároch na základe vykonaného dokazovania nakoniec dospeli k záveru, že skutok, ktorý sa stal nie je trestným činom. V zmysle zásady "in dubio pro reo" (v pochybnostiach v prospech obžalovaného), súd štvorlístok Košičanov spod obžaloby prokurátora oslobodil. S uvedeným stanoviskom sa stotožnil aj odvolací senát Krajského súdu v Košiciach. Rozsudok je právoplatný.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
