Košice - V Diagnostickom centre pre deti v Košiciach sa ocitli dve deti
z Medzilaboriec. Neudialo sa tak bez príčiny, ba naopak, deti, ktoré majú ešte dvoch súrodencov, boli vychovávané v rodine alkoholikov, ktorí o ich výchovu nejavili príliš veľký záujem. A práve táto skutočnosť stačila na to, aby sa decká dostali i na krivé chodníčky. Dopúšťali sa majetkovej trestnej činnosti, zháňali si jedlo, utekali pred bitkou.
"Rodina bola sledovaná od roku 1995, keďže dlhodobo neplnila svoju funkciu. Výchovnú ani vyživovaciu. Išlo o kompletnú nestarostlivosť," hovorí riaditeľka Diagnostického centra pre deti Mgr. Ľubomíra Beláková. Neskôr bol nad výchovou detí nariadený dohľad, po nejakom čase však došlo k jeho zrušeniu. A to bola podľa riaditeľky centra chyba. "Deti žili v alkoholickom prostredí a to nikdy neveští nič dobrého. Jedno žilo začas u babky, v septembri boli všetky prevezené do krízového centra v Humennom a neskôr do Medzilaboriec. Utekali odtiaľ, zháňali si jedlo krádežami. Navyše nechodili do školy, a preto bol vážny dôvod s tým niečo urobiť. Situácia však vyžadovala skorší zásah."
Deti už nerešpektovali ani rodičov, utekali od nich, chodili po okolí hladné. Preto bola súdom nariadená predbežná starostlivosť. Keď si pre deti prišli pracovníci sociálneho odboru Okresného úradu v Medzilaborciach, 14-ročný Peter riešil situáciu svojsky. Pokúsil sa o útek cez balkón z uzamknutého bytu na treťom poschodí. Chlapec chcel z balkóna preskočiť na vedľa rastúcu borovicu. Po skoku sa však konár borovice odlomil a chlapec spadol na zem. Po páde utrpel poranenia hlavy so zlomeninou lebečnej kosti a momentálne je hospitalizovaný v nemocnici. Najstarší, 17-ročný Tomáš, bol nevlastným synom manželskej dvojice a už dávnejšie s rodinou nebýval. Desaťročný Ondrej a dvanásťročná Lenka však skončili v Diagnostickom centre.
"Deti sú spokojné, je o nich postarané, majú teplú stravu a sú v teple. Sú u nich badateľné hygienické návyky, vidieť, že sú zvyknuté byť samy. Občas spomínajú mamu, otca však nie. Majú dobrú náladu a chodia do školy. Rodičia tu zatiaľ neboli, predpokladám, že ak si nájdu cestu, tak po sociálnych dávkach, pretože doprava do Košíc pre nich lacná nie je," vysvetľuje riaditeľka Ľ. Beláková. Po dvoch mesiacov, počas ktorých deti absolvujú kompletné vyšetrenia, budú premiestnené niekde bližšie k trvalému bydlisku rodičov a príbuzných. "To preto, aby bol zabezpečený kontakt s rodinou. Nie je však vylúčené, že pôjdu i do pestúnskej starostlivosti."
A čo hovoria na skutočnosť, že sa ocitli v Diagnostickom centre samotní Ondrej s Lenkou? "Doma bolo lepšie, radi by sme sa tam vrátili, ale len k mame. Otec nás stále bil za pätorky, preto sme prestali chodiť do školy," vysvetľuje staršia Lenka a Ondrej ju dopĺňa: "Otec nás často naháňal okolo bloku, aby sme mu nechodili okolo bytovky. Bil aj mamu, rád si vypil. Raz som mu vylial z fľaše pálenku a nalial som tam čistú vodu. Vtedy som dostal poriadnu bitku."
Vždy, keď sa doma pilo, sa vraj deti presťahovali k starej mame, ktorá im dávala jesť. Ak nemali kde spať, našli si miesto, kde sklonili hlavu. Vlámali sa do škôlky, kde prečkali celú noc. "Len sme tam spali, trocha sme odlúpli lišty okolo dverí a dostali sa dnu. Ale okno zostalo celé," vysvetľujú svorne. Na záver dodávajú, že by radi išli domov a pýtajú sa nás, kedy sa tak stane. V hlave im však vŕtajú ešte stále živé a nemilé spomienky.
"S otcom by bolo treba niečo urobiť, dal by som ho do basy," uzavrel len desaťročný Ondrej, ktorý by svojím doterajším životom a skúsenosťami tromfol aj oveľa staršie deti. Proste osud sa s týmito súrodencami absolútne nemazná.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
