Korzár logo Korzár Košice
Pondelok, 26. september, 2022 | Meniny má Edita

Košičan Roman Kočiš varil pre japonského princa a jeho manželku

Japonsko. Ostrovný štát, v ktorom vyše 80 percent obyvateľov vyznáva šintoizmus alebo budhizmus, a len necelé štyri percenta sa hlási ku kresťanstvu.

Majú svoje špecifické sviatky, chute a zaujímavý spôsob života. Ich najvýznamnejší štátny sviatok sú narodeniny japonského cisára 23.decembra.

Šéfkuchár z Penziónu Barca Roman Kočiš v krajine vychádzajúceho slnka strávil mesiac ako člen Slovenského olympijského domu. Dôverne zoznámil s ich spôsobom života, kuchyňou a gastronomickými zvláštnosťami. Len 33-ročný kuchársky majster vďaka svojmu kuchárskemu umeniu pochodil už kus sveta. Nás však zaujalo najmä exotické Japonsko. Roman varil pre kdekoho, ale v pamäti mu najviac utkvela spomienka na japonského princa s manželkou.

SkryťVypnúť reklamu

"Navštívili náš olympijský dom a my sme pre nich pripravili 14-chodové menu. Ešte pred ich príchodom nás upozornili, ako sa ku kráľovskému páru treba správať. Vysvetlili nám, že v žiadnom prípade im nemôžeme podať ruky. Totiž podávanie rúk považujú za také neprístojné, ako by sme my pobozkali na ulici cudzieho človeka. Akceptovateľný pozdrav je úklon. Čím váženejší človek, tým hlbší. Takže sme sa hlboko ukláňali. Hovorí sa, že obyčajný smrteľník nemôže vidieť kráľovský japonský pár pri jedle. Oni jedli v salóniku a obsluhovali ich naši čašníci. Takže v takýchto prípadoch asi mohli byť videní..."

Slovenskí kuchári im ponúkli slovenský prierez jedál. Od šúľancov, cez kapustnicu až po ďalšie naše špeciality.

"Chutilo mu, pretože Japonci zjedia všetko. Nevymýšľajú a nepreberajú ako my. Varili sme zo surovín, ktoré sme si doniesli zo Slovenska. Najmä údené veci. Oni tam síce údeniny poznajú tiež, ale všetky sú robené na sladko. V ich kuchyni veľmi cítiť americky vplyv. Veľa potravín je chuťovo podobných americkým. Čiže sladké žemle, pečivo. Aj chlieb je sladkastý. Je taký sendvičový, ako toustový. Mne to všetko pripadalo ako vianočné pečivo," spomína Roman.

SkryťVypnúť reklamu

Ani originálna japonská kuchyňa ho zvlášť neoslnila. Ako sám vraví, skladá sa najmä z rýb, aj známych surových suši, na čo my, suchozemci, nie sme zvyknutí.

"Boli sme v istej suši reštaurácii. To sedíte okolo stola, na ktorom na páse idú okolo vás farebné tanieriky so suši. Vyberáte si suši aj s tanierikom a jete. Potom idete cez pokladňu aj s tými prázdnymi tanierikmi a oni vám blokujú cenu podľa farby tanierika. Čiže, každá farba má svoju cenu."

Japonsko a zvyky obyvateľov skutočne spoznávali na vlastnej koži. V Nagane totiž bývali na súkromí u istého staršieho Japonca.

"Bývali sme presne ako každý iný Nagančan. Spali sme na zemi a užili sme si i pravej japonskej zimy. Oni totiž nekúria. Vonku mrzlo a vnútri bolo tak 4 až 5 stupňov Celzia. Kúrenie púšťajú, len keď prídu z práce, lebo budovy nie sú z betónu, mne to pripadalo ako papundekel. Takže, keby systematicky vykurovali, bolo by to veľmi drahé, lebo všetko teplo ide vonku. V tejto zime sme žili mesiac. Boli sme prekvapení, že sme neochoreli. Rýchlo sme si zvykli, ale Japonci sú oveľa otužilejší ako my. Nejedli sme u nášho domáceho, ale v práci - to, čo sme si uvarili, alebo sme chutnali ich špeciality v národných reštauráciach. Boli sme pozvaní na ich špecialitu 'šabu-šabu' do istého štýlového japonského pubu. To sa na stôl položí vriaca voda s ich japonskými hubami. Doniesli nám na mise na tenké plátky nakrájané surové mäso - roštenku, a to sme si napichávali a dávali variť vo vode. Lenže, bolo to všetko pre nás akési nedochutené. Predsa len sme zvyknutí na iné. Samozrejme, ako prílohu podávali ryžu, ktorá je základom japonskej stravy. Lenže i tá je iná ako u nás. My totiž poznáme len ryžu II. triedy a oni majú I. triedu. Nedá sa povedať, že je lepšia. Pre nás je jednoducho iná. Varia ju úplne rovnako ako my, lenže na rozdiel od našej sa musí lepiť. Sypkú neuznávajú. Napríklad raz som mal Japoncov na návšteve v Košickej Belej a varil som im našu ryžu. Ale neboli spokojní, pretože sa nelepila."

SkryťVypnúť reklamu

Ďalšou gastronomickou zvláštnosťou sú kaviarne, bary, puby a reštaurácie.

"Uvidíte v nich poväčšine len mužov. Oni totiž strašne veľa a dlho robia. Po robote majú zvyk ísť do reštaurácie a tam sa opijú. Radi a veľa pijú. Samozrejme, saké, ryžové víno, ktoré však má 15 až 17 percent alkoholu, čiže je to už silnejšie víno a obľubujú tiež francúzske vína. Pri pití relaxujú. Na rozdiel od nás však nikdy nemiešajú prácu so zábavou. Ale nedá sa o nich povedať, že sú alkoholici. Japonci totiž oveľa menej vydržia ako my. Nie sú na alkohol stavaní."

Napriek tomu sa slovenských chlapcov pokúsili ich hostitelia raz opiť.

"Nepodarilo sa im to," smeje sa Roman. "I keď je pravdou, že saké je zradné. Pije sa teplé a dokáže zmútiť hlavu. Je ako tequila alebo náš burčiak. Najprv nič, ale potom, keď vstanete od stola, to s vami zamáva."

Aby sa svojmu japonskému domácemu zavďačili, na oplátku mu podarovali silnú domácu slivovicu.

"Keď ju ochutnal, vravel nám, že konečne zistil, kde má žalúdok. Učili sme ho aj techniku pitia, že najprv sa nadýchne a potom vypije. Bolo na ňom vidno, že také čosi ostré ešte nepil."

Zvláštnosti svetových kuchýň má s čím Roman porovnávať. Ako sám vraví, najväčšie rozdiely sú v pestrosti a dochucovaní.

"Ak v Nemecku kuchár urobí guláš, je určite trochu iný ako náš. Každý má svoj štýl a varí tak, ako je naučený. Napríklad do Japonska sme leteli Lufthansou a mali sme na palube lietadla stravu, ktorú varili európski kuchári. Späť sme leteli tou istou spoločnosťou, opäť sme mali tie isté jedlá, lenže ich varili Japonci. A už to bol rozdiel. Nebolo to ono. Totiž, Japonec európske jedlo nedochutí nikdy v živote tak, ako my. Ale určite ma gastronomické jedinečnosti cudzokrajných kuchýň ovplyvnili."

Niekoľko cudzokrajných receptov už samozrejme vyskúšal. Doma síce nie, pretože sa nám priznal, že tieto práce necháva na manželku a svokru. V práci však varil už aj cudzokrajne.

"Napríklad v Sydney sme navštívili čínsku reštauráciu, a tam sme si dali kačicu so šípkovou omáčkou. Toto jedlo som spravil aj tu, ale som ho trochu poslovenčil. K šípkovej omáčke som pridal aj slivky."

Najčítanejšie na Košice Korzár

Inzercia - Tlačové správy

  1. Šliapnuť do pedálov – a ide sa na to!
  2. Morca-della a Pali. Tatrakon stojí na osvedčenej klasike
  3. Najradšej by ste sa pri čítaní správ nechali zahrabať?
  4. Štát zvyšuje dotácie na nájomné bývanie
  5. Osem cestovateľských tipov, kam sa vybrať cez jesenné prázdniny
  6. Bublina: Hravý a kreatívny časopis pre deti v denníku SME
  7. Sledujte príjem živín u starých rodičov
  8. Tejto zelenine patrí štvrté miesto na svete. Máte ju doma?
  1. Najradšej by ste sa pri čítaní správ nechali zahrabať?
  2. Spolu tvoríme inkluzívne susedstvá
  3. Zákazníci OMV môžu vrátiť prírode kúsok lesa
  4. Štát zvyšuje dotácie na nájomné bývanie
  5. Industriálna Spilka Offices je súčasťou Týždňa zelených budov
  6. Hagyari: Som pripravený intenzívne a tvrdo pracovať
  7. Osem cestovateľských tipov, kam sa vybrať cez jesenné prázdniny
  8. Bublina: Hravý a kreatívny časopis pre deti v denníku SME
  1. Tejto zelenine patrí štvrté miesto na svete. Máte ju doma? 12 417
  2. Osem cestovateľských tipov, kam sa vybrať cez jesenné prázdniny 9 997
  3. OMV mení kuchynský olej za kávu. Teraz na celom Slovensku 3 821
  4. Najradšej by ste pri čítaní správ odleteli preč? 3 428
  5. Morca-della a Pali. Tatrakon stojí na osvedčenej klasike 2 781
  6. Rozbolí vás žalúdok zo studenej vody? Najväčšie mýty o trávení 2 664
  7. Bublina: Hravý a kreatívny časopis pre deti v denníku SME 2 186
  8. Viete, ktorá je najvzácnejšia komodita? Budete prekvapení! 1 767

Blogy SME

  1. Vladimír Krátky: Karel Hirman vs. nejaký Smerák - v nedeľu v komerčnej televízií .
  2. Dana Janebová: Svetlo pre teba
  3. Anna Miľanová: Cesta vlakom... 2022
  4. Ján Valchár: Norma na 5.300% alebo sedem mesiacov štvojdňovej operácie
  5. Daniel Jankech: Ako som prežil detstvo a mladosť bez ruského plynu.
  6. Soňa Bulbeck: Dopadne Slovensko podobne ako Libanon?
  7. Jaroslav Polaček: Robíme to čestne. Budeme v tom pokračovať
  8. Štefan Vidlár: Premyslený politický ťah?
  1. Monika Nagyova: Úprimné pozdravy z Bratislavy: Ľudia nosia vo vreckách nože a ešte sa tým chvastajú. 14 718
  2. Ján Valchár: Prečo je čiastočná mobilizácia v Rusku dobrou správou? 12 121
  3. Milan Removčík: Vlakom do Splitu. 6 277
  4. Martin Majzlan: Pamír, miesto kde som zanechal kus svojho srdca (+Video) 6 114
  5. Miroslav Lukáč: Viete že ruský trpaslík je najväčší na svete, ruské hodinky najrýchlejšie a Červená armáda nie je krvavočervená, ale ružová? 5 093
  6. Janka Bittó Cigániková: Katarína Hatráková a Romana Tabák sa dnes stali symbolom pokrytectva a bezcharakternosti 4 655
  7. Tereza Krajčová: Grécke Atény 2/4 - Majestátny Acropolis, antická atmosféra v Agore a stopy Rimanov 4 481
  8. Oskar Kaman: Ako magistrát (ne)získal 1,6 milióna eur do rozpočtu 4 256
  1. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 48. - Arktída - Hubert Wilkins a Detroitská arktická expedícia 3/3 - rok 1928
  2. Jiří Ščobák: Co konkrétního se hovoří o finanční gramotnosti na Slovensku?
  3. Monika Nagyova: Úprimné pozdravy z Bratislavy: Ľudia nosia vo vreckách nože a ešte sa tým chvastajú.
  4. Jiří Ščobák: Plaval jsem přes Dunaj a byla to brnkačka!
  5. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 47. - Arktída - Hubert Wilkins a Detroitská arktická expedícia 2/3 - rok 1927
  6. Jiří Ščobák: Energie a plyn: Zvládneme túto zimu v poriadku? Prečo je dôležité, aby trh s plynom fungoval ako celok? Odporučili by ste fixovať ceny energií?
  7. Jiří Ščobák: Ako sa nedať podviesť v online svete? (pustite/dajte prečítať aj svojim rodičom!)
  8. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 46. - Arktída - Hubert Wilkins a Detroitská arktická expedícia 1/3 - rok 1926
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Blogy SME

  1. Vladimír Krátky: Karel Hirman vs. nejaký Smerák - v nedeľu v komerčnej televízií .
  2. Dana Janebová: Svetlo pre teba
  3. Anna Miľanová: Cesta vlakom... 2022
  4. Ján Valchár: Norma na 5.300% alebo sedem mesiacov štvojdňovej operácie
  5. Daniel Jankech: Ako som prežil detstvo a mladosť bez ruského plynu.
  6. Soňa Bulbeck: Dopadne Slovensko podobne ako Libanon?
  7. Jaroslav Polaček: Robíme to čestne. Budeme v tom pokračovať
  8. Štefan Vidlár: Premyslený politický ťah?
  1. Monika Nagyova: Úprimné pozdravy z Bratislavy: Ľudia nosia vo vreckách nože a ešte sa tým chvastajú. 14 718
  2. Ján Valchár: Prečo je čiastočná mobilizácia v Rusku dobrou správou? 12 121
  3. Milan Removčík: Vlakom do Splitu. 6 277
  4. Martin Majzlan: Pamír, miesto kde som zanechal kus svojho srdca (+Video) 6 114
  5. Miroslav Lukáč: Viete že ruský trpaslík je najväčší na svete, ruské hodinky najrýchlejšie a Červená armáda nie je krvavočervená, ale ružová? 5 093
  6. Janka Bittó Cigániková: Katarína Hatráková a Romana Tabák sa dnes stali symbolom pokrytectva a bezcharakternosti 4 655
  7. Tereza Krajčová: Grécke Atény 2/4 - Majestátny Acropolis, antická atmosféra v Agore a stopy Rimanov 4 481
  8. Oskar Kaman: Ako magistrát (ne)získal 1,6 milióna eur do rozpočtu 4 256
  1. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 48. - Arktída - Hubert Wilkins a Detroitská arktická expedícia 3/3 - rok 1928
  2. Jiří Ščobák: Co konkrétního se hovoří o finanční gramotnosti na Slovensku?
  3. Monika Nagyova: Úprimné pozdravy z Bratislavy: Ľudia nosia vo vreckách nože a ešte sa tým chvastajú.
  4. Jiří Ščobák: Plaval jsem přes Dunaj a byla to brnkačka!
  5. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 47. - Arktída - Hubert Wilkins a Detroitská arktická expedícia 2/3 - rok 1927
  6. Jiří Ščobák: Energie a plyn: Zvládneme túto zimu v poriadku? Prečo je dôležité, aby trh s plynom fungoval ako celok? Odporučili by ste fixovať ceny energií?
  7. Jiří Ščobák: Ako sa nedať podviesť v online svete? (pustite/dajte prečítať aj svojim rodičom!)
  8. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 46. - Arktída - Hubert Wilkins a Detroitská arktická expedícia 1/3 - rok 1926

Už ste čítali?

SME.sk Minúta Najčítanejšie
SkryťZatvoriť reklamu