momentálneho pôsobiska za veľkou mlákou na pár jam sessions vo svojej domovine, tak sme jeho prítomnosť využili na kus reči.

V čom spočíva tvoj cestovateľský nadhľad, dlho si sa zdržiaval mimo Slovenska, aké sú teda tvoje objektívne pocity pri návrate?

"Ťažko je mi objektívne posudzovať svoj subjektívny pohľad (smiech). Odporúčam cestovať každému človeku, zmeníte svoju perspektívu, veci začnete vnímať z iného uhla, môžte porovnávať. Pre mňa to je hlavne fantastická skúsenosť. V Amerike som skončil štúdium na univerzite v Berkley, ale vraciam sa tam v apríli. Už vidím veci, ktoré som tu pred tým nevidel a naopak, tam som vytriezvel zo svojej falošnej ilúzie o veľkom svete. Osobne beriem cestovanie ako približovanie sa pravde. Na zemi je toľko úžasných miest, no ja so svojou precitlivelosťou začínam mať tušenie, že to tu pomaly speje ku svojmu koncu. Tlačia sa mi slzy do očí, keď si predstavím, že všetky tie miesta prejdú skazou. Preto chcem čo najviac pred tým vidieť."

Nakoľko silno si spätý s prírodou, ktorá je častým zdrojom symbolov a mystifikácie v hudbe, čo napokon cítiť aj v tvojej produkcii?

"Prírodu mám strašne rád, paradoxne mám stále menej času do nej chodiť. Hoci akceptujem aj súčasný technický progres, viem sa naň napojiť a nemám problém preorientovať sa na jeho komunikačnú rýchlosť, naturál je mi aj tak stále bližší."

Hovorí sa, že kde Boh pridá, inde zoberie. Ako je to u teba?

"Absolútne neviem kresliť. A som tiež ľavý na športy. Na základnej škole som nedokázal dohodiť kriketovú loptičku ani do polovice z toho, čo moji spolužiaci. Tanky mi do zošita tiež museli kresliť kamaráti. Tam, kde mi Boh hudobne pridal, poriadne odobral v manuálnej zručnosti. Ale nie je to zas až také strašné, napríklad viem vynikajúco variť."

Keď hráš, hudba ťa pohlcuje celého. Si pôžitkár aj v iných oblastiach umenia?

"Hej. Všetko si dnu púšťam naplno. Inšpirujem sa tak všade, kde sa pohnem. Snažím sa žiť tak, aby ma všetko silné zasiahlo rovno do srdca. Aj bolestivo. Ja sa tomu nebránim, je to pre mňa základný hnací impulz. Kým necítim tú bolesť, nemám pocit, že žijem. Nehľadám v živote výhodnú polohu, v ktorej sa ma nebude nič dotýkať a zostanem obrnený voči zlému. Verím vo vlastnú energiu a v silu myšlienky."

Robíš to, čo ťa baví. Považuješ sa za slobodného človeka?

"Nie."

A čo ti k slobode chýba?

"Smrť. Duša je v tele veľmi uväznená a je našou úlohou nájsť ten správny balans. Túto neslobodu si uvedomujem, hoci v samotnom svojom žití sa necítim neslobodný."

Dosť často sa teraz pohybuješ v Košiciach, aká hudobná mlaď nám tu rastie? Myslíš, že sú tu potenciálni nasledovníci, ktorí podržia slovenskú scénu na úrovni?

"Poznám ich fakt len zo pár. Často som s chalanmi okolo Mariána Čekovského, sú fakt šikovní. Problém nie len východu, ale celého Slovenska je v tom, že tunajší muzikanti sa za vidinou úspechu utiekajú k plagiátorstvu. V Amerika môžete robiť country, hip hop či spirituály a znie to prirodzene, pretože táto hudba tam má predchodcov. Ale keď to skúšate tu, znie to smiešne, u nás to nemá tradíciu preto všetko, čo sa v tomto smere vyprodukuje je len napodobňovanie. Chýba tu ústredný motív, myšlienka hudby, ktorá ju robí originálnou. Ľudia nemajú z čoho čerpať."

... a čo náš folklór, za ten sa rozhodne hanbiť nemusíme...

"...jasné, máme úžasný folklór, ktorý bol dlho zaznávaný. To je fakt studnica, z ktorej sa oplatí čerpať. Ak využijeme to, v čom sme dobrí, prestaneme kopírovať a budeme sa snažiť byť originálni, nemusíme sa hanbiť koncertovať ani na svetových pódiách. Žiaľbohu tu patria takýto hudobníci k menšinovým žánrom. Veď sa aj hovorí, že doma nesmieš vedieť viac, než ti druhí dovolia. Čo dodať? Sme malá krajina."

Máš za sebou množstvo vystúpení, ktoré so sebou prinášajú najrôznejšie situácie. Dokáže ťa vôbec ešte niečo prekvapiť?

"Sú situácie, kedy človeku nebolo všetko jedno. Hrali sme napríklad koncert s Jiřím Stivínom, keď prišiel totálne sfetovaný Richard Müller, s košíkom plným chlastu, čokolád a pornočasopisov v doprovode bodyguarda, s ktorým v tom čase chodil. Počas koncertu vyšiel hore na pódium a začal tam robiť chaos, snažiac sa manipulovať situáciu. Myslel som, že sa prepadnem pod zem. Vtedy sme tuším aj odišli dole z pódia. Richard je jeden z mála interpretov, s ktorým som zažil rôzne trápne situácie. Hlavne v období, keď sa venoval športom 'rozširovania svojho vedomia', kedy absolútne strácal kontrolu a súdnosť."

Kedy ťa budeme počuť spievať? Ivan Tásler ťa nevedel vynachváliť...

"Nó, so spevom to nie je také ľahké, nevenoval som sa mu spontánne tak, ako som sa venoval klavíru, alebo base. Možno mám nejaký základný talent, ale získať kľúč na to, aby to bolo i prezentovateľné pred ľuďmi, chce veľa práce. Zatiaľ to obdobie ešte neprišlo."

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári