súčasná poslankyňa ANO, Eva Černá, bohaté skúsenosti. So svojím manželom sa už vyše roka usiluje o osvojenie dieťaťa z detského domova, ktoré by pribudlo k jej vlastnej dcére Dominike.
"Radi by sme to dieťatko už mali doma, no žiaľ, po právnej stránke ešte stále nie je naše, preto sa o ňom ešte nebudem konkrétne vyjadrovať. Napriek tomu, že sa mi veľmi veľa ľudí ponúklo, že mi s adopciou pomôže, všetkým som sa pekne poďakovala a povedala nechcem! Robím v tejto oblasti, preto chcem na vlastnej koži pocítiť, čím tu, na Slovensku, musia potenciálni adoptívni rodičia prejsť. A musím povedať, že keby som to svoje dieťa už prv nestretla a na prvý pohľad sa doň nezamilovala, asi z toho celého dostanem infarkt."
Čo je teda najväčším zádrheľom v celom procese adopcie, podľa vašich skúseností z praxe?
"Hlavne neskutočná liknavosť úradníkov. Neverili by ste, ako úžasne pomaly dokážu pracovať naše úrady. Čakanie na konečné rozhodnutie je únavné a zbytočne zdĺhavé. Žiaľ, stále je tu ešte zakorenený socialistický systém, ktorého bariéry sa lámu len ťažko."
Ako dlho už vy bojujete o svoje adoptívne dieťa?
"Keď sme naše dievčatko spoznali, malo deväť mesiacov, teraz má dva roky. Za celý tento čas ešte stále nie je uznané za naše."
Od apríla minulého roku platí nový zákon v súvislosti s osvojovaním si detí, skúsenosti s ním sú pozitívne...
"...áno, povestná rodičovská pohľadnica, ktorú stačilo poslať dieťaťu do domova raz za rok, kedysi jeho adopciu znemožňovala. Teraz je dieťa právne voľné po šiestich mesiacoch, za ktoré oň rodič neprejaví záujem. Ak o dieťa nechce prísť, musí ho za toto obdobie pravidelne navštevovať a prejavovať oň adekvátny záujem."
Aké kritériá musia spĺňať budúci rodičia?
"Žiaľbohu, vo všeobecnosti je u nás zakorenený názor, že problém žiadateľov o odopciu je v samotnej ich žiadosti. Úradníci sa sťažujú, že za ich záujmom sa skrývajú špeciálne požiadavky, ako by malo dieťa vyzerať. Ľudia sú vraj v týchto predstavách príliš fajnoví. Keď si však pozriete formulár, ktorý musí záujemca vyplniť, nájdete tam dôkaz, že úrady to od vás vyslovene žiadujú. Je tam samostatná kolonka, ktorá je doslova návodom k tomu, aby ste špeciálne požiadavky na dieťa mali. Musíte tu uviesť, akú má mať národnosť, pohlavie, oči, vlasy, pleť. O čom sa potom bavíme? Kritizujeme občana, že si vyberá, no na druhej strane je to jeho právo. Je však stále veľa bezdetných rodín, ktoré ho nevyužijú, ale sú odokonca chotné osvojiť si hoc i rómske dieťa, ktorých je v domovoch najviac, len aby dieťa mali."
Môžu podmienky adopcie žiadateľov i odradiť?
"Samozrejme. Namiesto toho, aby sme ľuďom poďakovali za to, že majú záujem a vytvorili im podmienky na to, aby ho nestratili, kým sa proces adopcie neukončí, hľadáme zádrhele. Tie sú však niekde inde, nie v ľuďoch. Žiadatelia o adopciu, či chcú či nie, celý jej priebeh vnímajú cez osobné urážky a ponižovanie, ktorým sa, žiaľ, nevyhnú. Hovorí zo mňa len skúsenosť. Vrátim sa v tejto súvislosti k spomínanému formuláru. Okrem iného v ňom nájdete kopec nezmyslov, ktoré o sebe musíte napísať. Napríklad, aký je váš vzťah k deťom, treba uviesť konkrétne údaje o dieťati, o ktoré máte záujem. Alebo je tam otázka, či ste alhoholička, drogovo závislá, neurotička a podobne. Prosím vás, kto by tam niečo také o sebe popravde napísal. Konkrétne k tomuto formuláru budeme mať dosť pripomienok a vôbec čaká nás veľa ťažkej práce, aby raz každé dieťa mohlo vyrastať v rodine."
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
