mestských spoločností, ktorá pravidelne vykazuje zisk. Aj minulý rok ukončili hospodárenie s plusovým výsledkom.
"Podľa odhadov ide o dva milióny korún. Kľúčovým prínosom pre mesto je však nájomné, ktoré platíme za prenajatý lesný majetok, a to vo výške deväť miliónov korún. Ďalším plusom je zhodnocovanie mestského majetku, keď sme minulý rok do strojov a zariadení investovali ďalších sedem miliónov korún," hovorí riaditeľ spoločnosti Ing. Julián Tomaštík (na snímke).
V spoločnosti pracuje cca 110 pracovníkov, v sezóne sa ich počet vyšplhá aj na 350 zamestnancov.
Aký je jeho názor na prebiehajúci proces speňaženia lesov, keď mesto Košice hľadá možnosti, ako získať cca 400 miliónov korún za predaj alebo prenájom "rodinného striebra Košíc"?
"Z odborného hľadiska má každá forma speňaženia svoje pre a proti. Prenájom je rizikový v tom, že sa s nim ráta na dlhú dobu 50 až 60 rokov a dnes je veľmi ťažké zadefinovať ekonomické a ekologické podmienky tak ďaleko do budúcna. Na druhej strane má prenájom tú obrovskú výhodu, že by mesto o majetok neprišlo. Predaj pokladám osobne za čistejšiu formu prevodu, pri ňom je však problémom skutočnosť, že ak nepôjde o celé lesy, záujemcovia sa zamerajú na najlukratívnejšie časti."
Najlukratívnejšia časť mestských lesov je celok Opátka s rozlohou 3900 hektárov. Práve Opátku chce kúpiť záujemca s modrou krvou Martin von Habsburg z Talianska. Mestu ponúkol 343 miliónov 866 tisíc korún, ktoré by pomohli zbaviť sa dlhov z čias primátorovania Rudolfa Schustera.
"Ekonomika hospodárenia v mestských lesoch nie je priamo úmerná rozlohe. Nemožno totiž povedať, že výnos je rovnaký z každého hektára. Do hry vstupuje ekonomická kategória, tzv. diferenciálna renta, to znamená rozdielnosť drevinového zloženia, bonity tej -ktorej lokality i rozdielnosť vekovej štruktúry. Keby sa predala len Opátka, tak podľa našich ekonomických prepočtov, by sa celý zvyšný lesný majetok dostal do miernej straty. Potom by záležalo na tom, ako by sa vyvíjala situácia na Slovensku v oblasti dotácií, ktoré dnes existujú. Podľa doteraz platného princípu si stratový lesný majetok môže požiadať o dotáciu zo štátu na vykrytie straty."
Reči o tom, že nový vlastník lesy "vypľundruje", riaditeľ odmieta.
"Akonáhle sa niekto stane majiteľom lesného majetku na Slovensku, musí rešpektovať naše platné zákony. Tie obmedzenia sú nadštandardné v porovnaní s právom v iných európskych krajinách. U nás je to o 50 percent prísnejšie. Má to svoju logiku, vlastnícke povedomie u nás nie je zatiaľ dostatočné rozvinuté, čo je následok 50-ročného prerušenia za komunizmu. Inde sa vlastníci vedia správať, má to svoju tradíciu. Je ťažké radiť poslancom, čo by mali urobiť. Musia zvážiť všetky pre i proti. Kľúčovou vecou je vývoj dlhovej služby. Keby sa zadĺženosť dala vyriešiť inak, bol by som veľmi rád. Na druhej strane si plne uvedomujem, že nejaké riešenie mesto prijať musí, veritelia chcú svoje peniaze."
Riaditeľ je od prírody optimistom, a tak sa so situáciou, že sa predáva firma i lesy, v ktorých roky pracuje, zmieril.
"Musel som sa naučiť s tým žiť. A to isté sa snažím preniesť aj na zamestnancov, aby firma dobre fungovala. Hovorím si, že nech tu príde ktokoľvek, svoje služby mu ponúkneme, pretože ako profesionáli sme ukázali, že to robiť vieme, že firma je zdravá a prečo by sme to nemohli robiť aj pre nového majiteľa, ak sa predaj zrealizuje."
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
