Renáta: Podviedli ma

Richnavskú osadu nemôže obísť nik, kto cestuje autom medzi Margecanmi o Krompachmi. Leží v príkrej stráni hneď vedľa hlavnej cesty. Dostať sa k drevenej chatrči, v ktorej žije 32-ročná Renáta Horváthová s druhom Jozefom a štyrmi deťmi, je v zime problém. Stojí na samom úpätí strmého kopčiska. Vedie nás k nej jej otec. Aj ona patrí medzi ženy, ktoré tvrdia, že ich lekári sterilizovali proti ich vôli.

Renáta nedôverčivo vykúka spoza dverí. "Každý tu chodí za mnou. Boli tu už aj Američania. A ja neviem, o čo im ide. Mám strach, že sa budem musieť vláčiť po súdoch. A bohvie, ako sa to všetko skončí," hovorí spoza prahu.

Renáta v apríli minulého roku porodila dvojičky. Potom zistila, že ju v nemocnici sterilizovali. "Povedali mi, že musím ísť na cisársky rez, lebo som bola s dvojičkami. Dali mi nejaký papier. Pýtala som sa, čo je to. Oni povedali, že je to o cisárskom reze. Keby som vedela, že je to súhlas na sterilizáciu, nikdy by som ho nepodpísala. Podviedli ma."

Renáta priznáva, že vie len slabo čítať. "Bola som už pod narkózou, ani som poriadne nevidela, čo je na tom papieri."

Zistenie, že už nemôže mať ďalšie deti, bol pre ňu šok. "Momentálne majú naše dvojčatá desať mesiacov, takže teraz mi to nevadí. Ale keby po rokoch chcel mať môj druh ďalšie... Má aj papier z nemocnice o tom, že ma sterilizovali."

Spočiatku prepúšťaciu správu z Nemocnice v Krompachoch nechce ukázať. Až po presviedčaní druha sa odhodlá. Pozýva nás do vnútra chatrče zbitej z dosák. Špáry sú utesnené blatom.

Šesťčlenná rodina žije v izbe s rozmermi trikrát tri metre. Jedno z dvojčiat je v kočiari, druhé berie otec z postele na ruky. Renáta Horváthová vyberá z peňaženky lekársku správu. V závere je uvedená formulácia o sterilizácii. "Do nemocnice som išla 11. apríla minulého roku. Mala som už bolesti. Po týždni som sa pýtala domov. Pamätám si to, lebo boli podpory. Dali mi prepúšťaciu správu. Vtedy mi povedali, že mi robili sterilizáciu. Nevedela som, čo to znamená, nepoznala som to slovo. Spýtala som sa, čo to je. A oni, mi povedali tak: Nebudete mať nikdy deti. Nevedela som, ako zareagovať. Bola som po operácii, necítila som sa dobre. Nepovedala som nič. Ale bola som veľmi sklamaná."

Renáta má dohromady šesť detí. Tri má z prvého manželstva. "Žila som s manželom v Čechách. Ale nedalo sa s ním žiť. Pil, hral automaty, bil ma, chcel ma zabiť sekáčom. Rozviedli ma, súd prisúdil dvoch chlapcov jemu, ja som si vzala dcéru a prišla som domov. S Jozefom máme ďalšieho syna a teraz tieto dvojičky. Jozef je dobrý muž. Chceli by sme aj ďalšie deti. Ale už sa to nedá."

"Čo sa ty sťažuješ? Čo má povedať ja. Nemám ani jedno," lamentuje ďalšia Iveta Holubová, Renátina sestra.

Aj ona zažila tehotenstvo. "Bola som mladá, nemali sme kde bývať. Išla som preto na výškrab. Lekári hovorili, že budem môcť mať deti. Aj ma liečili. Odvtedy nemôžem otehotnieť. Určite aj mňa sterilizovali. Žiaden muž z osady ma nechce. Veď kto by chcel ženu, ktorá nemôže mať deti?"

Ingrid: Už nikdy nebudem mať ďalšie deti

Dvadsaťročná Ingrid Giňová je matkou dvoch detí. Prvé má päť, druhé porodila pred tromi rokmi. "Keď som 23. januára 2000 išla rodiť druhé decko, povedali, mi, že mám úzku pánvu a musia mi urobiť cisársky rez. Aj prvé som tak porodila. Mala som bolesti. Hneď ma brali na sálu. Na druhý deň mi dali podpísať akýsi papier. Nevedela som, o čo ide. Povedali mi, že každá žena, ktorá porodí cisárskym rezom, musí podpísať ten papier. Až potom, keď ma navštívili Američanky, ktoré chodili po osade kvôli sterilizácii rómskych žien, išla som do nemocnice po papier. Vtedy som sa dozvedela, že aj mňa sterilizovali. Nikto mi predtým nič nepovedal," spomína útle žieňa. Sama vyzerá na dieťa.

Ingrid tvrdí, že nikto ju o operačnom zákroku, ktorým natrvalo stratila možnosť porodiť ďalšie deti, neinformoval. Ba dokonca ani papier, ktorý mala podpísať, jej nedali prečítať. "Nemala som nijaké zdravotné problémy. Takže neviem, prečo ma sterilizovali," tvrdí Ingrid.

Mladá dvojnásobná matka chce zažalovať nemocnicu. "Nemám žiadne informácie, ako ich žalovať. Potrebujem nejaké rady."

Aj výpoveď Ingrid Giňovej je súčasťou rozsiahlej správy Centra reprodukčných práv v New Yorku, ktorá bola tento týždeň zverejnená. "V osade boli Američania. Pýtali sa žien na sterilizáciu. Rozprávali sa aj so mnou. Povedali mi, že má právo ísť do nemocnice a pýtať si svoju dokumentáciu. Vtedy som sa o tom dozvedela. Americká právnička, ktorá bola so mnou, zistila, že papier som podpísala 21. januára. To nie je pravda. Veď ja som vtedy v noci rodila a papier mi dali podpísať až ráno. Urobili mi to asi po tom, keď ma rozrezali a porodila som."

Ingrid si nevie vysvetliť, prečo ju lekári sterilizovali. "Asi preto, aby som nemala ďalšie deti," rozmýšľa.

Mladá Rómka tvrdí, že v osade nie je sama, ktorá nedobrovoľne absolvovala sterilizáciu. "Rozprávali sme sa so ženami v osade. Viaceré tvrdia, že nemôžu mať viac deti, lebo boli sterilizované. Koľko ich je? Neviem. Šesťdesiat, sedemdesiat."

Podľa Ingrid veľa z nich ani nevie, že absolvovali sterilizáciu. "Zistia to až po rokoch, keď už nemôžu mať ďalšie deti."

Rómske ženy z richnavskej osady podľa Ingrid podozrivo často rodia cisárskym rezom. "Rómske ženy rodia často. Najmä mladé šestnásť, sedemnásťročné rodia cisárskym rezom. Lekári sú nedočkaví. Namiesto toho, aby počkali pár hodín, si asi takto chcú uľahčiť robotu."

Lekári: Obvinenia sú absurdné!

Ženy z rómskej osady v Richnave rodia v krompašskej nemocnici. Riaditeľom je MUDr. Miroslav Kraus, gynekologicko-pôrodnícke oddelenie vedie primár MUDr. Ján Králik. Obaja kategoricky odmietajú obvinenia z nútenej sterilizácie rómskych žien. "Všetky sterilizácie sme robili v rámci zákona na základe žiadosti pacientiek, ktoré u nás ležali. Všetko je podložené v ich zdravotnej dokumentácii," hovorí riaditeľ nemocnice.

Orgány činné v trestnom konaní už začali kauzu vyšetrovať. Obaja lekári, považovaní za odborníkov, vyšetrovanie vítajú. "Stojí tu tvrdenie proti tvrdeniu. Jednu vec hovoria naše pacientky, my zase tvrdíme niečo iné. Kompletná zdravotná dokumentácia je kedykoľvek vyšetrujúcim orgánom k dispozícii. Budeme radi, keď sa záležitosť, ktorá nám urobila katastrofálnu reklamu a podľa nášho názoru poškodila meno nemocnice, čím skôr vyšetrí," hovorí riaditeľ.

Obaja lekári vnímajú kauzu ako nezmyselnú kampaň. "Vstupovať do regulácie takýmto spôsobom je trestný čin. Ktorý lekár by riskoval trestné stíhanie, či odňatie licencie? Nikto z nás nie je samovrah, aby riskoval svoju existenciu kvôli tomu, že sa svojvoľne, bez súhlasu pacientky rozhodne sterilizovať akúkoľvek ženu," argumentuje primár.

V roku 2001 urobili v Nemocnici v Krompachoch 25 sterilizácií. Len v 5 prípadoch išlo o rómske ženy. V minulom roku sterilizovali 35 žien, z toho 8 rómskych žien. "V rokoch 1990 až 1991 ma obvinili z trestného činu genocídy. Osočili ma, že som päť Rómiek v pôrodných bolestiach donútil podpísať žiadosť o sterilizáciu. V tom čase som pritom na oddelení ani nepracoval. Bol som na vojne. Nechápem, ako môžu stavať na výpovediach ľudí, ktorí nie sú dôveryhodní. Nechápem, komu o čo teraz ide. Pravdupovediac, naháňa mi hrôzu, keď znovu budem musieť podstúpiť to, čo som už raz prežil, znovu prežívať to peklo. Ale mám čisté svedomie a budem rád, keď sa kauza čím skôr uzavrie," hovorí primár Králik.

Obaja lekári odmietajú vyjadrenia, že ženy z rómskej osady rodia bez ohľadu na ich zdravotný stav cisárskym rezom. Podľa ich podkladov minulého roku rodilo v Krompachoch 449 žien, z toho rómskych 232. Cisárskym rezom porodilo 60, len 16 z nich je Rómiek. "Pre pôrod cisárskym rezom sa rozhodujeme v akútnych prípadoch. Záleží aj na zdravotnej indikácii. Je oveľa komplikovanejší, náročnejší a aj drahší ako prirodzený, spontánny pôrod. Nehovoriac o tom, že ako pri každej operácii sú aj pri týchto zákrokoch možné komplikácie. Takže obvinenie, že cisárskym rezom si chceme uľahčiť prácu je absurdný."

Nemocnica v Krompachoch nie je jediná, ktorá v kauze figuruje. Napriek tomu len ju spomínajú v článku týždenníka The Independent od Sunday. "Je to asi tým, že sme prístupní médiám. Nemáme čo skrývať. Paradoxne, z nás urobili obludy, ktoré experimentujú na ľuďoch."

* * *

Čo bolo v The Independent on Sunday

Britský týždenník uverejnil v poslednom vydaní pod názvom Cigánske ženy prinútené k sterilizácii s podtitulom Slovenské ženy hovoria, že ich operovali proti ich vôli, šokujúcu informáciu. Článok sa odvoláva na prieskum humanitárnych organizácií, ktoré údajne objavili dôkazy o tom, že stovky žien podstúpili sterilizáciu proti svojej vôli.

Independent uvádza, že sterilizáciu používal aj nacistický a komunistický režim, aby znížil stavy rómskej populácie v Európe. Autori správy sa domnievajú, že v niektorých prípadoch zdravotnícky personál podnikol vlastné opatrenia na limitovanie rastu rómskej populácie, zatiaľ čo úrady nad tým zatvárajú oči.

Autor článku opisuje stretnutie s istou rómskou ženou z východného Slovenska, ktorá vlani porodila cisárskym rezom dvojčatá, pričom ju sterilizovali. Ešte vlani v lete spolu s ďalšími 229 ženami poskytla svoje svedectvo ôsmim právnikom a výskumníkom. Podľa týždenníka už ochrancovia práv pripravujú v mene týchto žien žaloby.

* * *

Sterilizácia podľa zákona

Podľa zákona sa za sterilizáciu považuje lekársky výkon, ktorý zabraňuje plodnosti bez odstránenia, alebo poškodenia pohlavných žliaz. Je prípustná, keď sa vykonáva v zdravotníckom zariadení na vlastnú žiadosť, alebo so súhlasom osoby, u ktorej sa má vykonávať.

Indikácie, ktoré môžu byť dôvodom pre sterilizáciu, sú uvedené v prílohe zákona. Zoznam indikácií obsahuje všetky ochorenia, pri ktorých odborný lekár uzná, že každá tehotnosť by bola spojená s ťažkým ohrozením zdravia.

Sterilizácia sa vykonáva okrem iného pri a po cisárskom reze, ak je indikovaný z príčin, ktoré sa s najväčšou pravdepodobnosťou budú opakovať v ďalšej tehotnosti, pri ktorej si žena nepraje vystavovať sa ďalšiemu pôrodu cisárskym rezom, pri opakovaných komplikáciách tehotnosti, pôrodu a šestonedelia, keď ďalšia gestácia by bola spojená s veľkým nebezpečenstvom pre zdravie, alebo život ženy, respektíve pri viacerých deťoch, do 35 rokov po 4, u žien po 35. Roku po 3 deťoch.

Smernice vydalo Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej socialistickej republiky v apríli 1972 podľa zákona číslo 20/1966 Zb. o starostlivosti o zdravie ľudu. Platia dodnes.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári