Slovenská tokajská vinohradnícka oblasť je na juhu
východného Slovenska, hraničí s Maďarskom. Zákon z roku 1908 ju vymedzoval obcami Slovenské Nové Mesto, Malá Tŕňa a Viničky, pričom neurčoval výmeru oblasti. V tom čase bolo vysadených 172 hektárov viníc, celková výmera oblasti bola 571 hektárov.
Vinice obhospodarovali uhorské andrášiovské a rákocziovské šľachtické rody. Zákon z roku 1959 rozšíril oblasť o ďalšie štyri obce, a to Veľká Tŕňa, Černochov, Čerhov a Bara a výmera tak dosiahla 703 hektárov.
V súčasnosti má tokajská oblasť takmer 909 hektárov, čiže 43 vinohradníckych honov. Veľkosť maďarskej oblasti sa odhaduje na 5 500 hektárov viníc.
Oblasť je známa špecifickými pôdnymi a klimatickými podmienkami, výroba vína zahŕňa špecifický technologický postup. Pestujú sa tu odrody Muškát zelený, Furmint a Lipovina.
Jedinečnosť vína spočíva v botrytickej vínnej plesni Botrytis cinerea Persoon, ktorá pôsobí na bobuliach hrozna a spôsobuje odparovanie vody a vznik cibéb-hrozienok.
Pomenovanie "tokaj" je slovanského pôvodu, vzniklo zo slova "stokaj" a v prenesenom význame znamená sútok dvoch riek Tisy a Bodrogu.
Tokajské vína majú antidepresívne a antioxidačné účinky a charakteristickú chlebovitú chuť. Kvalitu tokajských výberov určuje počet putní - čím je ich počet vyšší, tým je víno kvalitnejšie.
Putňa označuje počet cibéb použitých pri výrobe a vyrábajú sa troj- až šesťputňové výbery.
Víno v oblasti sa začalo pestovať za Rimanov, pokračovali v ňom Slovania. Po nájazdoch Tatárov bola oblasť kolonizovaná Talianmi, ktorí so sebou priviezli základnú odrodu Furmintu.
V čase tureckých vojen sa pestovanie viniča nerozširovalo, ale z tohto obdobia pochádza väčšina tokajských viníc. Používali sa ako úkryty pre ľudí i majetok v čase nájazdov.
Prvé víno vyrobil Sepsi Laczko Maté na Veľkú noc v roku 1650. Tokajské sa stalo obľúbeným nápojom Františka Rákocziho II., Ľudovíta XIV., cára Petra Veľkého i cárovnej Kataríny Veľkej.
Vinári z tokajskej oblasti sa pokúšajú o zápis do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO.
Výroba tokajských hroznových vín závisí od mnohých
faktorov, ktoré ovplyvňujú kvasné procesy.
V nepriaznivých ročníkoch sa hrozno oberá pred poškodením hnilobou. Hrozno sa ihneď lisuje a mušty kvasia v drevenej sudovine väčších objemov.
Dokvasené mladé vína sa potom stáčajú do súdkov s objemom 150 až 250 litrov. Po procese zrenia získané tokajské stolové víno je suché a charakterizuje ho 11-12 percent objemu alkoholu, jemná zlatožltá farba a vyšší obsah prchavých kyselín.
Ďalším typom tokajského vína je samorodé suché víno. Na jeho výrobu sa používa dozreté víno bez cibéb. Rmut z odzrneného hrozna nakváša 12-24 hodín. Po približne mesačnom kvasení sa víno stáča z väčších do menších nádob. V menších súdkoch, ktoré kvôli oxidačným procesom nie sú doplnené, prebieha pri teplotách 11 - 14 °C dlhodobý proces zrenia.
Samorodné suché tokajské vína musia mať zlatožltú farbu a najmenej 13 percent objemu alkoholu.
Spracované podľa www.vino-tokaj.sk
Autor: jog
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
