vtáctva je pritom na Slovensku tretím najvýnosnejším obchodom po zbraniach a drogách. Informoval o tom na piatkovej tlačovej konferencii riaditeľ Spoločnosti pre ochranu vtáctva na Slovensku (SOVS) Rastislav Rybanič.
Hoci v minulosti najmä chovatelia namietali, že je slovenská legislatíva v oblasti vtáčej kriminality príliš prísna, podľa ochranárov je tým účinnejšia. Neľahká je však jej vymáhateľnosť. Páchateľom sa táto trestná činnosť oplatí aj napriek vysokej mortalite pašovaného vtáctva, ktorá sa podľa predsedu Skupiny pre výskum a ochranu dravcov a sov (SVODAS) Jozefa Chavka pohybuje okolo 80 %.
Táto trestná činnosť má aj ekonomický aspekt, štát takto totiž prichádza aj o veľký balík peňazí za dane. Bratislava sa stáva strediskom tejto činnosti hlavne kvôli colným priechodom. Zvieratá sú pritom pašované pod vplyvom omamných látok a ukryté hoci aj v umelohmotnej fľaši. Okrem pašovania vzácnych druhov sú prejavmi vtáčej kriminality aj nelegálne odstrely, odchyty, ničenie a vykrádanie hniezd, či nelegálna držba a chov vtáctva.
Legislatíva SR v tejto oblasti je kompatibilná s krajinami Európskej únie, dokonca sme na tom lepšie ako mnohé kandidátske krajiny. Konštatujú to účastníci seminára Spoločne proti vtáčej kriminalite, ktorý od štvrtku do piatku prebiehal v Bratislave. Boli medzi nimi nielen zástupcovia slovenských mimovládnych, či štátnych organizácii, ale i experti z Veľkej Británie, Nórska, Maďarska a Českej republiky.
Okrem exotických papagájov sú výnosným obchodným artiklom aj slovenské dravce. Tie prúdia hlavne do Českej republiky, ktorá je i tranzitnou krajinou. Kráľ slovenského vtáctva orol sa tak ocitá nielen v klietkach arabských šejkov, ale i ako atrakcia na hradoch a zámkoch. "Veľkou módou je kríženie druhov, pričom keď tieto hybridy uletia do voľnej prírody, ich rozmnožovanie spôsobí znečisťovanie genofondu voľne žijúcich druhov. To ich posúva do vyššieho stavu ohrozenia," povedal v rozhovore pre TASR Jozef Chavko. Napriek tomu, že sa genetika môže vyvinúť aj degradačným spôsobom, v Nemecku ročne vyprodukujú aj 3000 takýchto hybridov.
V predchádzajúcom období mimovládne organizácie SOVS a SVODAS od roku 1980 do 2002 zaevidovali 290 prípadov, ktorých obeťami sa stalo 138 druhov nášho i exotického vtáctva. "Ukazuje sa, že riešenia problému vtáčej kriminality môžu byť modelom pre riešenie environmentálnej kriminality," tvrdí koordinátor pre vtáčiu kriminalitu SOVS Marek Brinzík.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
