v každom slovenskom periodiku, žije svojím každodenným životom. Hostia prichádzajú a odchádzajú, barmani, čašníci a recepčné si robia svoju prácu.
Včera okolo obeda väčšina hostí brázdila lyžiarske svahy, ostali iba tí, ktorí mali v hoteli nejaké obchodné rokovania. Prázdne bolo i hotelové parkovisko, bar i reštaurácia. Pokoj vládol aj na recepcii. "Plno tu bude až večer. Teraz sú všetci vonku," hovorí dôsledne upravený barman v hotelovej kaviarni. Kauza nijako nenarušila chod hotela. "Poviem vám, že to veľmi nevnímame. Sú toho síce plné noviny, ale príliš nás to nevzrušuje. Keď už nič iné, aspoň sme sa trocha zviditeľnili, nie?" dodal. "A kriminálka? Mňa osobne nevyšetrovali. Nemal som vtedy zmenu. Neviem, koho sa čo pýtali. Poviem vám ale, že tí policajti sú riadni tupci, keď nezistili, že tu nebol Mikuláš, ale Ľudovít Černák," dodal barman.
Ľudovít Černák vraj párkrát v Huberte bol. Personál si však myslí, že nepatrí medzi pravidelných a stálych hostí. Aj Pavol Rusko tu bol spolu s manželkou a manželmi Nemcsicsovcami prvýkrát v živote. Strávil tu niekoľko dní na prelome roka. Väčšinou vraj hrával tenis v hale, ktorá je súčasťou hotelového komplexu.
"O pána podpredsedu parlamentu Ruska a podpredsedu vlády Nemcsicsa sme sa starali ako o každého iného hosťa. Nemali žiadne špeciálne požiadavky a špeciálny servis," tvrdí riaditeľka hotela Zuzana Šedivá. Podotýka, že po tom, čo sa celá kauza prevalila tlačenými i elektronickými médiami, to bolo pre ňu prekvapenie. "V živote sa stáva hocičo. Postupne som si premietla, čo sa v tom čase vlastne udialo. Upokojilo ma to, že z našej strany nedošlo k nijakému nedopatreniu. Uvedomujem si, že dobrý chýr letí ďaleko a zlý ešte ďalej, tak je to vcelku dobrá 'marketingová aktivita'," pousmeje sa riaditeľka. Hovorí, že policajti za v súvislosti s údajným stretnutím Ruska s Mikulášom Černákom za ňou neboli a ani sa jej nič nepýtali. Podľa nej neboli ani v hoteli.
Prominenti z oblasti politického, kultúrneho, vedeckého či ekonomického života si podľa Z. Šedivej hotel, ktorý bol za neveľkou obcou Gerlachov postavený za rekordných štrnásť mesiacov, vyberajú pre to, že je nový a moderne vybavený. Je potrebné povedať, že aj ceny sú skôr pre horných desaťtisíc. Za dvojposteľovú izbu počas Vianoc a Silvestra zaplatíte vyše päťtisíc korún. Presso s mliekom je za rovných štyridsať.
"To, že tu strávil dovolenku aj pán Rusko a pán Nemcsics, považujeme za česť. Je to pre nás signál, že dôverujú naším službám, ktoré v našom zariadení poskytujeme," myslí si riaditeľka. Fakt, že hotel pomerne často navštevujú prominentní hostia, považuje A. Šedivá skôr za kvalitu služieb spojenú s prírodným prostredím, ako za osobné kontakty majiteľov a vedenia hotela. Aj prezident Rudolf Schuster si v decembri 1999 pozval práve do Huberta svojich troch "kolegov" z Poľska, Maďarska a Českej republiky na základe dobrej polohy a vybavenia.
"To, že tu hotel Hubert stojí, je aj moja zásluha," sebavedome tvrdí starosta Gerlachova Ján Gašper. Pôvodne chcel majiteľ, mimochodom prvý porevolučný riaditeľ Východoslovenských železiarní Košice Zoltán Berghauer, stavať hotel v Španielsku. "Prehovoril som ho. Ponúkol som mu na predaj obecné pozemky, prehovoril som ďalších súkromných vlastníkov z obce, aby pozemky predali," vyhlasuje starosta. Vedel, čo robí. Hotel prináša ročne do obecnej pokladnice v podobe daní milión korún. To je pre obec s minimálnym rozpočtom ako dar z nebies. Navyše, viac ako dvadsiatka ľudí v hoteli pracuje. "S hotelom sa vybudovali aj siete. Elektrina, kanalizácia. Škoda len, že plyn si "natiahli" z Tatranskej Polianky. Mohli sme mať aj my v dedine pokoj," hovorí J. Gašper. To, že sa teraz o Huberte píše viac, ako je zvykom, vníma ako bublinu, ktorá skôr či neskôr praskne.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
