agendu alebo práve neučí svoj obľúbený predmet Finančné deriváty, určite ho nájdete pri nejakej aktívnej športovej činnosti. "Veľmi rád hrám futbal, občas si zahrám aj tenis a v lete plávam. Akokoľvek som psychicky unavený, pri futbale dokážem zabudnúť na akékoľvek problémy." S koženou má aj jeden nie príliš príjemný zážitok z roku 1970. "Hrali sme zápas, v zápale boja som si skrížil nohu s protihráčom, keď sa ozval hrozný zvuk. Pýtam sa ho, nič ti nie je? On vraví nie a v nemocnici som zistil, že ja mám zlomenú píšťalu. Odvtedy viem, aký zvuk počujeme pri lámaní kostí..."
Najviac ho vedia rozzúriť ľudia, ktorí nedržia slovo. Žlčou mu však vie pohnúť aj ľudská hlúposť a neúprimnosť. Na druhej strane má rád ľudí, pre ktorých je dané slovo zákonom. Nerestiam sa uňho vraj nedarí, za takú menšiu, no veľmi obľúbenú považuje pitie kávy. V minulosti bol aj vášnivým hráčom mariášu, no teraz ušetrený čas radšej venuje svojmu vnúčikovi. A čo by robil, keby nerobil to, čo teraz? "Obávam sa, že môžem slúžiť, ako dôkaz toho, že kto nevie, ten učí. Naozaj neviem, pretože veľmi zručný manuálne nie som."
Jeho chuťové kanáliky dokáže potešiť takmer každé jedlo, no úplne najviac si potrpí na mäsovú polievku pri nedeľnom obede. "V tomto smere som disciplinovaný konzument - zjem a rád prakticky všetko. Keby som si mohol vybrať, tak potom pirohy, ktoré robí moja sestra a predtým ich skvele vedela navariť moja mama. Ak mám chuť na divinu, v tom je v rodine najlepší starší syn a na ostatné jedlá manželka. Ja som zasa najlepší konzument," usmieva sa.
Už úplne iné je to však v prípade jeho lásky k tvrdému alkoholu. V tomto smere je mu úplne neverný, keďže už tucet rokov pije len nealkoholické nápoje. Možno aj preto si ani po dlhej chvíli premýšľania nevedel spomenúť na to, kedy bol naposledy "pod obraz". Jedinú výnimku si vie predstaviť len v prípade kvalitného 4 alebo 5-putňového tokajského. Ale maximálne iba jeden pohárik. Paradoxne práve s alkoholom sa uňho spája asi najväčšia klebeta, ktorú o sebe počul. "Keďže už vyše dvanásť rokov nepijem alkohol, dobre som sa zasmial na tom, keď som sa dozvedel, že sa usmievam, lebo som stále opitý..."
Veľkým nákupom sa profesor Šoltés skôr vyhýba. Radšej dá peniaze manželke, keďže tá už vie, čo má s obeživom robiť. Bohatstvo je preňho relatívny pojem. Každú korunu nemusí dvakrát obracať, na pokojný život mu preto jeho zárobok stačí. On osobne asi najviac peňazí minie na svojho štvorkolesového tátoša. "Všetky ostatné nákupy má na starosti manželka, v tomto smere má voľnú ruku. Ja ani neviem koľko minie... Ale je dosť skromná, takže sa nemusím obávať." Už aj z týchto slov jasne vyplýva, kto je u Šoltésovcov hlavou rodiny. "Nuž u nás je tou hlavou manželka. Som jej vďačný, že to už tridsať rokov robí. Nie je to ľahká práca. Mám dvoch už ženatých synov - jeden je lekár a druhý ekonóm, dve nevesty - jedna je lekárka a druhá ekonómka a jedného vnuka."
Hoci absolvoval už mnoho dovoleniek a služobných ciest, v pamäti mu doteraz zostal najmä jeho dovolenkový pobyt v Tunise. "Bolo to jednoducho úžasné. Sú tam nádherné oázy, o čom som sa presvedčil počas výletu na Saharu. Je to však aj krajina obrovských kontrastov. V priebehu hodiny vidíte v neuveriteľnej biede, doslova v brlohoch žijúcich Berberov, široko ďaleko len púšť a potom prídete do nádherného hotela s klimatizáciou a bazénom."
V pravom slova zmysle nemá žiadne hobby. V posledných rokoch sa však z neho stal knižný "zberateľ". "Keďže som typický workoholik, aj keď sa za to hanbím, čítam viac odbornú literatúru. Zbieram všetku dostupnú literatúru tak našu, ale najmä zahraničnú týkajúcu sa finančných derivátov a tiež podnikových financií. Je to užitočné, ale aj dosť nákladné hobby, avšak pracovné. To viete, som jedným z tých šťastnejších ľudí, ktorých práca je totožná s ich hobby." Naposledy ho z "neodborných" kníh zaujalo historické čítanie "Veľké tajomstvá minulosti".
Nielen študentky na skúškach, ale aj všetky ženy vrátáne manželky by ho vedeli potešiť parfémom Nina Ricci. Pravda, nenaučeným študentkám by nepomohlo ani to... "Ja osobne používam Niveu balsam po holení. V každom prípade mám rád jemné a nenápadné vône."
Doma u Šoltésovcov vraj určite nesmie chýbať, pani Šoltésová a mlieko. Najstarší člen rodiny má pozitívny vzťah k záhradke... "Záhradkár som, ale je to krycí manéver, aby som v lete mohol denne aspoň raz preplávať štrkovisko v Geči...," prezradil nám svoje malé tajomstvo.
Už štyri roky jazdí na Renaulte Scenic. "Vyhovuje mi, najmä tým, že sedenie je vyššie a je aspoň relatívne pomerne bezpečné. Je veľmi pravdepodobné, že ostanem tejto značke verný." Aj vďaka svojej funkcii sa osobne pozná s mnohými slovenskými politikmi. Svojho najobľúbenejšieho nám však prezradiť nechcel. "Keby som nebol predstaviteľ fakulty, odpovedal by som. Žiaľ, na Slovensku je miera tolerancie minimálna a mne predsa len viac záleží na ďalšom rozvoji Ekonomickej fakulty."
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
