učí na Britskej rade v Košiciach. Kto už mal možnosť stretnúť sa s ním, mohol zistiť, že je zaujímavý nielen svojím pôvodom, ale aj osobnosťou. James Blore.

James, úprimne, aké informácie o Slovensku má v súčasnosti taký bežný Angličan či Brit, ktorý našu krajinu ešte nikdy nenavštívil?

"Priemerný Brit vie o Slovensku veľmi málo, takmer nič, hoci nedávno bolo lyžovanie na Slovensku prezentované v niekoľkých britských programoch o cestovaní. Mnohí sa o vašej krajine zmieňujú stále ako o Československu, pletú si ju dokonca so Slovinskom, o Slovensku naozaj nevedia nič. Môj brat pracuje v Anglicku s niekým, kto pochádza z Bratislavy, a tak som vďaka nemu mal pred mojím príchodom sem trochu informácií. Vedel som, že je tu pekný vidiek, že východoslovenské dievčatá sú atraktívne, mal som nejakú predstavu o životných nákladoch a vedel som aj, že vaša krajina nie je nejako zvlášť nebezpečná - to sú všetky informácie, ktoré som mal."

Ako ste sa vôbec dostali na Slovensko a prečo ste sa rozhodli práve pre túto krajinu?

"V Anglicku som bol učiteľom prírodných vied, keď som sa rozhodol, že chcem učiť v inej krajine, a tak som si urobil kvalifikáciu učiteľa angličtiny. Už predtým som cestoval do zahraničia a bolo to zaujímavé, tak som chcel vedieť, aké by to bolo žiť v inej krajine. Požiadal som vtedy o niekoľko pracovných miest v strednej Európe a prvé tri odpovede, ktoré mi prišli späť, mi ponúkali prácu vo Varšave, v Prahe a Humennom. Cítil som, že Praha by bola pekná, ale kozmopolitná a preto menej česká, než je Humenné slovenské. Chcel som ísť niekam, kde by to bolo pravé a reprezentatívne pre tú krajinu. Ak Slovensko, tak aby to bolo pravé slovenské. Ak Poľsko, tak pravé poľské. A navyše nemám príliš rád veľké mestá. Tak som si vybral Humenné a správne - je pravé slovenské."

Isteže nie ste odborníkom na jednotlivé národy a ľudí, ale už len vďaka tomu, že ste cudzinec, tu možno vidíte niektoré veci a rozdiely, ktoré my, čo tu žijeme celý život, nevidíme.

"Rád by som zdôraznil, že keďže v Anglicku nežijem už štyri a pol roka, je pre mňa zložité vyslovovať akékoľvek jednoznačné porovnania oboch krajín. Tie rozdiely nie sú veľmi veľké. Slovensko sa evidentne od Anglicka líši, ale líši sa len niekoľkými menšími rozdielmi, a skutočne nie nejako zvlášť iba jediným obrovským. Ale predsa len je jedna vec, ktorá ma doslova šokovala, a tou je úroveň obsluhy v reštauráciách. Síce nie vždy je to pravda, ale na Slovensku to platí o viacerých reštauráciách než v Anglicku, lebo určite je aj v Anglicku niekedy obsluha v reštauráciách zlá. Ak sa mám pokúsiť generalizovať, povedal by som, že viac slovenských čašníkov a predavačov sa správa tak, ako keby nám robili službu. Vôbec vás neobsluhujú, je to ako keby ste ich vyrušovali. Niekedy. Nezaujímate ich. Ale musím povedať, že tieto skusenosti sú zanedbateľné v porovnaní s tým, akí neskutočne milí ku mne ľudia boli a stále sú. Myslím tým ľudí, ktorých som mal možnosť osobne spoznať, napríklad moji študenti a priateľkina rodina."

V čom ešte sú Slováci iní ako Angličania?

"Slováci sú možno v mnohých smeroch viac priami než obzvlášť Angličania. Napríklad, moja priateľka a ja, ona je Slovenka, sme boli na návšteve u kamaráta, on je Angličan, jeho manželka Slovenka, bývajú v dedinke mimo Košíc. Priviezol nás tam autom. Keď už bol čas ísť domov, už bolo aj dosť neskoro, práve som rozmýšľal, že možno sa ho opýtam, kde je zastávka autobusu. Pretože ak ste Angličan, nechcete sa opýtať takúto vec priamo, opýtali by ste sa: ´Kde je zastávka autobusu?´ Tak by ste dali tomu druhému človeku príležitosť povedať: ´Och, nie, nie, nemusíte ísť autobusom, odveziem vás!´ A práve, keď som rozmýšľal, ako nadhodím túto tému, v tom istom momente moja priateľka povedala: ´Takže nás odvezieš domov?´ To je ten rozdiel, niekedy je to dobré, niekedy nie. Myslím si, že v tejto konkrétnej situácii to bolo celkom dobré. K blízkym priateľom by možno bolo lepšie byť viac priamy, ale Angličania by takúto vec nepovedali ani blízkemu priateľovi. Máme takú frázu: ´Mlátiť okolo kríku´, čo znamená nepristupovať k veciam priamo. Niekedy môže slovenská priamosť vyznieť trochu neslušne, neviem, či je to skutočne neslušné, alebo len mne sa to tak zdá. Keď Slováci povedia: ´Dajte mi pero´, my by sme povedali: ´Could you pass me the pen, please? (Mohli by ste mi podať pero, prosím?)´ Pritom v oboch prípadoch ide presne o to isté, len akurát my používame viac slov, keďže na rozdiel od slovenčiny v angličtine neexistuje vykanie. Preto slušná forma prosby či príkazu v angličtine spočíva v použití väčšieho počtu slov, zatiaľ čo v slovenčine vďaka možnosti vykania vám na to, aby váš príkaz alebo prosba vyzneli slušne, stačí hoci aj len pár slov. Ak by ste v angličtine povedali: ´Give me the pen (Dajte mi pero)´, síce nie vždy, ale vo väčšine prípadov by to bolo dosť neslušné, bolo by to príliš priame."

Cítite sa na Slovensku dobre, aké sú vôbec vaše plány do budúcnosti?

"Je to už môj piaty rok, čo tu žijem, takže zjavne som tu celkom šťastný. Mám rád Slovensko, ale nemám v úmysle zostať tu navždy. Rád by som videl aj ďalšie krajiny sveta. Netvrdím, že sa na Slovensko nevrátim, ale veď som ešte ani neodišiel. Ani ma to príliš neťahá domov do Anglicka, závisí to od práce, je veľa miest, kam by som rád šiel. Cestoval som už veľa, ale zatiaľ som žil len v dvoch krajinách - v Anglicku a teraz tu. Nikdy som nebol v Kanade, rád by som tam žil, ale je pre mňa dosť zložité získať tam prácu. Bol som v Amerike, celkom rád by som žil v San Franciscu. Bol som v Guatemale i v Mexiku, to by som rád opäť navštívil. Bol som i v Stredozemí: Španielsku a Portugalsku, no ani tam nijako zvlášť netúžim žiť. Navštívil som už i Nemecko, Budapešť, Prahu, ale nebol som ešte v Poľsku ani v Ázii. Nemám rád príliš teplé krajiny, ale mám rád miesta s dobrým jedlom, Thajsko by bolo pekné, možno Austrália."

Napĺňa vás vaša profesia, nevymenili by ste ju za inú?

"Som šťastný, že som učiteľom, je to dobrá a celkom uspokojujúca práca, cítim pri nej, že robím niečo užitočné. Nemyslím si, že by sa mi páčilo pracovať vo veľkom meste a zarábať peniaze pre iných ľudí, samozrejme, ako zamestnanec vlastne vždy zarábate pre iných, ale ako učiteľ cítim, že robím niečo, čím iným ľuďom priamo pomáham. Táto práca je aj permanentnou výzvou, vždy môžete robiť veci inak, nikdy nemôžete povedať: ´OK, tak už to viem perfektne a už sa nepotrebujem nič učiť.´ Neviem, či to dokážem robiť celý život. Nemám vysoké ambície, mám rád príjemný a pohodlný život a mám v sebe dosť zotrvačnosti a nečinnosti. Nemám také obrovské ambície, aby prekonali tú moju zotrvačnosť. Ale myslím, že ak by som celý život učil a nerobil nič iné, na konci svojho života by som si už želal robiť niečo iné. Rád by som bol rockovou hviezdou (úsmev) alebo možno televíznym moderátorom, alebo spisovateľom... Alebo profesionálnym šéfom (úsmev)..."

Ako najradšej trávite voľný čas?

"Tak, že sedím vo svojej obývačke, relaxujem, rozprávam sa so svojou priateľkou, ďalej rád čítam, varím, jem a obaja spolu chodíme do reštaurácií, kaviarní, kina, a tiež hrám stolný futbal a kolky."

Váš odkaz či rada Slovákom?

"Bol by som veľmi nerád, ak by to teraz vyznelo tak, že sa považujem za veľmi múdreho človeka a chcem ľuďom rozdávať nejaké múdrosti, to rozhodne nie, ale ak sa ma pýtate na odkaz alebo radu Slovákom, tak poviem toto: Predavači v obchodoch a čašníci v reštauráciách by možno mohli byť trochu veselší. Majitelia obchodov a reštaurácií by mohli zaplatiť svoj personál lepšie, ten by sa potom možno lepšie správal k zákazníkom, ktorí by sa tam tak radi vracali a majitelia by v konečnom dôsledku zarobili ešte viac, než o koľko viac predtým zaplatili svojich zamestnancov. Vodiči áut by snáď mohli častejšie zastavovať pred zebrou pre chodcov a moja poštárka by možno mala mať voči zásielkám, ktoré doručuje, väčšiu úctu. Niektorí ľudia by si tiež mohli uvedomiť, že medzi radom a davom je rozdiel. A tiež netreba zabúdať na to, že aj Rómovia sú ľudia. Každopádne dôležité je hlavne to, že všetci by sme si mali uvedomiť, že veľa problémov, ktoré zažívame na Slovensku, sú problémami, s ktorými sa ľudia stretávajú i kdekoľvek inde na svete. V Anglicku mame také príslovie: 'Tráva je vždy zelenšia na druhej strane kopca' - ľudia si vždy myslia, že život je lepší inde. Ale mali by sme sa prestať obávať alebo zaoberať tou druhou stranou kopca, a radšej sa snažiť oceniť to, že Slovensko je v podstate veľmi zelená a príjemná krajina."

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári