čas i fotografka a cestovateľka Marcella Molnárová.

Ako bude vyzerať váš práve začínajúci rok?

"Definitívne musím dokončiť novú platňu, hotových je už asi šesť skladieb. Album by mal vyjsť na prelome februára a marca. Okrem toho sa chystám napísať knihu o všetkých mojich cestách."

Ktorá z posledných potuliek po svete vo vás ešte najviac rezonuje?

"Nórsko. Možno i preto, že mi trochu pripomínalo Slovensko. Jednak tamojšia príroda, ale i mentalita ľudí je taká našská, srdečná. Navyše majú jednu obrovskú výhodu, že majú more. Pokojne sa v ňom kúpu i keď je pre nás teplomilcov chladnejšie počasie. Ale myslím si, že to je otázka zvyku. Ja som sa už napríklad kúpala v sedemnásť stupňovom mori a bolo to v pohode a keď som sa kúpala v teplom, ochorela som."

Čo vám dáva cestovanie, odporúčate ho ako recept na budovanie si životného nadhľadu?

"Viete, čo vám to dá? Hlavne sa prestanete doma hádať! Po svete vidíte toľko mentalít a máte toľko skúseností z rôznych situácií, ktoré vás postretnú, že sa stanete odolný voči malichernostiam. Naučíte sa reagovať flexibilne a dokážete sa prispôsobiť. Vo svete pri styku s úplne cudzími ľuďmi je to nevyhnutnosť. Odrazu si doma uvedomíte, že banality netreba riešiť. Samozrejme, že ak je situácia v krajine napätá, mnoho ľudí je v sociálnej kríze, rozčúli vás ešte i kvapkajúci kohútik. Ja by som dopriala všetkým, aby si dokázali nájsť také povolanie, v ktorom nájdu svoju sebarealizáciu, potešenie a patričné ohodnotenie. Odpoveďou je veľa študovať. To by sme mali všetci, mnohým sa však nechce a potom len nariekajú, že málo zarábajú. To, čo sa raz naučíte, vám nikto nezoberie."

Ak by ste sa museli i vy prispôsobiť dobe a vzdať sa dráhy speváčky, v akej pozícii si viete samu seba predstaviť?

"Musím si to predstavovať, musím predsa myslieť na budúcnosť. Nebudem večne mladá a pekná (smiech). Pracujem na tom, aby som sa zabezpečila. Chcem byť pripravená, keď príde ten čas. Preto musím byť teraz taká šikovná, aby som ušetrila nielen pre seba, ale i pre svojich blízkych."

Takže ako bude vyzerať Marcella Molnárová na dôchodku?

"Bude mať motorku Harley & Davidson a bude sa na nej voziť s vysokými podpätkami v roztrhaných džínach. Budem mať určite stále dlhé vlasy, asi sa vykašlem na farby a budem šedivá. A hlavne chcem byť skvelou starou mamou, aby mi vnúčatá tak, ako teraz moje krstné deti, hovorili: Stará mama, ty si šialene imidžová (smiech)."

Stále si fotografujete každý váš krok?

"Jasné, táto vášeň ma stále drží, minulý rok som mala už piatu vlastnú výstavu. Teraz chystám ďalšiu. O fotky prejavili záujem i rôzne galérie, normálne sú tie obrázky úspešné, ani som netušila, čo sa vo mne skrýva. Ide to samo od seba. Ale naďalej pre mňa zostáva prvoradá hudba."

Aká ste mimo pódia?

"Jednou vetou sa to ani charakterizovať nedá. Som melancholický cholerik a flegmatický sangvinik. Som spoločenská, no viem byť aj sama a snívať. Na druhej strane som i pragmatická, rozmýšľam ekonomicky a dokážem stáť na vlastných nohách. Uvedomujem si, že som odkázaná sama na seba a riadim sa vlastným rozumom."

Netajíte sa, že vás fascinuje filozofia bytia a nebytia, čítate psychologické diela Younga, Nietscheho. Držíte sa toľkej duchovnosti len na úrovni teórie, alebo ju viete preniesť aj do života?

"Toto je hlboko špekulatívna otázka (smiech)! Chvíľu som sa tým veľmi intenzívne zaoberala. Zaujímala som sa o to, na čo sme tu, kam smerujeme, či tu máme nejakú úlohu, či a prečo existuje duša a tak. Napokon som dospela k poznaniu, že niečim takým sa dá zaoberať len veľmi jemne. Môže sa vám totiž stať, že preletíte do niečoho, čo vám môže ublížiť. My sme tu a máme si uvedomovať tento deň, každý deň v jeho súčasnosti. V tejto chvíli treba čosi odovzdávať ľuďom. Súdiť nás budú, až keď odtiaľto odídeme. Dovtedy treba žiť aktívne a nie sa príliš bĺbať v tom, prečo, otázka by skôr mala znieť, ako."

Čo vám v živote nesmie chýbať?

"Život ma naučil žiť aj bez všetkého. Koľkokrát som bola v situácii, keď som nevedela, či to vôbec zvládnem do druhého dňa. Ozaj mi nik nepomohol, možno len anjeli zhora a predsa som sa dokázala postaviť naspäť na nohy. Vtedy som si uvedomila, že človek dokáže byť spokojný s málom. Mne stačí pozrieť ráno na nebo, uvedomiť si, že je krásny deň a mám si za čo kúpiť mlieko. Ale nedokážem žiť bez lásky. Musela som veľmi veľa obetovať a zaprieť sa, aby som ju získala späť."

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári