Adriena Bartošová na ňom prezentuje opäť ďalšiu stránku svojej hudobnej osobnosti. Čo ešte o tejto speváčke, skladateľke a hlasovej pedagogičke neviete?
Váš najnovší album ste nazvali Už viem. Čo z vás je na platni ukryté?
"Album zachytáva obdobie uplynulých dvoch rokov, všetky nezdary i zdary, naplnené mojou rodinnou harmóniou. Tendencia kombinovať moju vlastnú hudbu s obľúbenými džezovými štandardami tentoraz ustúpila vôli vydavateľstva. Aj keď džezík stále radšej hrávam na koncertroch. Tak som si ho na albume nechala ako bonus, spolu s jedným spirituálom."
Za krstného otca ste si zvolili Dušana Jamricha. Prečo práve on? Nakoľko je vám blízka herecká profesia a čo vy, nikdy ste nemali takéto ambície?
"Dušana si veľmi vážim ako umelca i ako človeka. A herectvo? Veď i manžel je herec a v hereckých kruhoch máme veľa kamarátov. Ja osobne som v herectve ambície nikdy nemala, zrejme mi chýba tak potrebný zdravý exhibicionizmus. Hoci v divadle som si už zahrala. Prijala som dve ponuky Malej a Novej scény, ale boli to úlohy vyslovene šité mne na telo. Hrala som speváčku a celkom sa mi to pozdávalo."
Na nových skladbách je cítiť prímes ľudovej balady. Smútok a clivota je údajne pre umelca najväčšou inšpiráciou. Stotožňujete sa s týmto názorom ako prevažná autorka svojich skladieb? A ako takéto pocity zaháňate?
"Smútok a samota otvárajú dvere do nášho vnútra. Nepochybne patria k veľkým inšpiračným zdrojom viacerých umecov, podobne, akým je napríklad láska. Aj tento pocit treba prežiť, zvážiť a pretaviť do hudobnej výpovede. Ja som ale dosť veľký optimista, depresívne obdobia ani nemávam a keď sa sporadicky objavia, tak tvorím. Väčšinou píšem básne. Ale som k sebe natoľko sebakritická, že ich asi nikdy nezverejním."
Album Už viem je svojou intímnou atmosférou výrazne ženský. Veľa sa hovorí o tom, že dnešné ženy strácajú dennodennými stresmi na svojej ženskosti. Ako zostať ženou v hektickom svete?
"Je to tak. Ženy sú okrem každodenného stresu a práce, permanentne vystavené tlaku všetkých tých reklamných kampaní, ktoré ich nútia podobať sa na bezduché a prvoplánové krásky z obálok časopisov. Jediným nárokom na ženy je, aby zdokonaľovali svoje postavy v posilňovniach. Zabúda sa na prirodzenosť každej jednej z nás, naše potreby a našu dušu. A to už nehovorím o priblblých filmoch, v ktorých hlavné hrdinky predstavujú monštrá, ktoré neváhajú zabíjať. Ešte sa čudujete, že to ozaj pekné v ženách sa navonok nejaví byť dosť zaujímavé? Pestujme si ženskosť, jemnosť a obetavosť. Nenechajme si svoju jedinečnosť zobrať lacnými bulvárnymi návodmi o dokonalej žene."
Nevyhýbate sa orientálnym vplyvom. Aká iná kultúra, či národ, vás ešte umelecky oslovuje?
"Oslovuje ma každá pekná hudba s pozitívnym nábojom. A to nielen orient. Svoje čaro má i Balkán či východné krajiny. Ich hudba je zo srdca a má dušu. Nebránim sa ani vážnej muzike, rada si vypočujem Bacha, Chačaturjana i Gerschwina."
Takže ste náročný poslucháč. Uspokojí vás napríklad i ponuka slovenskej hudobnej scény?
"Náročná som, preto ma oslovujú zväčša nekomerčné žánre, u nás je to však máločo. Často ale náhodne natrafím na kohosi, kto ma poteší, no väčšinou ide o interpretov, ktorí sú málo známi a nemajú žiadnu reklamu v médiách."
Potrebujete na sebe ešte spevácky pracovať, zdokonaľovať sa, alebo to už ide samo a vy len zúročujete roky praxe...
"Myslím, že každý kto chce byť dobrý, musí na sebe neprestajne pracovať. I ja to považujem za veľmi dôležité. Všetci sa vyvíjame, prichádzajú nové poznatky, ktoré je potrebné zohľadňovať, aby sa človek kamsi posunul."
Ako sa s odstupom času pozeráte na svoje umelecké začiatky? Myslíte si, že by sa vaše odvážne džezové imaginácie bez slov, ujali aj v dnešnej dobe?
"Bolo to moje kompozične najbohatšie obdobie. Zložila som množstvo skladieb, ktoré presahovali rámec klasickej šablóny. Práve o toto obdobie som však bola okradnutá, keďže piesne vznikali za hlbokého socializmu, keď som mala dvadsať a vtedy sa nesmeli prezentovať. Neskoršie, keď som pričuchla k jazz-rocku a chcela som čosi vydať, monopolné postavenie nášho vydavateľstva postavilo predo mňa mantinel. Oni sa proste rozhodli, že nie. Preto moja prvotina vyšla príznačne, v prvom súkromnom vydavateľstve. Bola by som veľmi rada, keby som dnes mohla začať odznova, dnešní mladí umelci, ak sú šikovní, to majú ľahšie. Ak je niekto kvalitný, má dvere otvorené podstatne viac ako voľakedy."
Ako ste strávili Silvestra? Potrpíte si na hlučných oslavách a dávate si predsavzatia?
"Toho roku sme strávili Silvestra dosť podomácky. Manžel mal predstavenie, je som ho čakala doma a keď prišiel, symbolicky sme si pripili pri sviečkach. Ináč mám celkom rada oslavy, najradšej tie, ktoré organizujem sama, v kruhu mojich priateľov. No a predsavzatia? Akosi na ne nebol čas, keďže som zápasila s chorobou. Do nového roka som prešla trochu nachladená, tak sa teraz liečim. Mám nejaké súkromné predsavzatia, ale tie si nechám pre seba."
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
