detí, z ktorých žije sedem, má 45 vnukov, 70 pravnukov a štyroch prapravnukov, sama pochádza z 12 súrodencov, žije však už len jeden 77-ročný brat Peter Škvarkovský v Podolinci. Včera jej bol v dome jej dcéry a zaťa Tibora Rimaja (na snímke vľavo) na Čechovovej 13, u ktorých býva uplynulých 15 rokov (predtým žila v rodných Parchovanoch pri Sečovciach), k jubileu s nádhernou kyticou a šampanským pogratulovať nový starosta Krásnej JUDr. Marek Kažimír (na snímke vpravo).
"Jáj, ja rada vinko, nikemu ho nedam," žartovala, ale keď si z neho potom odchlípla, kyslo ju striaslo: "Šak je jak paľenka!" Pri pohľade na 32-ročného starostu Kažimíra poznamenala: "To šumny čľovek toten novy predseda, šumny."
Filoménin manžel Ján sa narodil v tom istom roku ako ona, zomrel, keď mal 85. Brali sa v 26-ich, hneď mali aj prvé dieťa, posledné trináste, práve dcéru, u ktorej býva, v 45-ich. "Ľudze hutoreli, že ja bosorka, bo že ani neskričim a už dzecko narodzene, aľe ja ne bosorka, šak ani chvoscik nemam, hihi," chichoce sa.
"Dobre mi teraz, dochodky berem zadarmo, bo ani nič nerobim." Pracovať však začala, keď mala len deväť, na parchovanskom zámku u grófa Andrássyho robila pomocné práce (v 16-ich sa potom na miestnom panstve Kinčoš stala kuchárkou). "Počarovny bul grof Andrássy! Paľičku mal, čarne bajusky spuščene a ja s nim hutorela! Aľe on neznal dobre po slovensky."
Ako hovorí jej zať T. Rimaj, nemá rada vajíčka, lebo zapríčiňujú sklerózu, ktorá postihla jej manžela, i preto má stále takého sviežeho ducha. Ľúbi zemplínske koláče s maslom, jedla by ich od rána do večera, a krupicu. "Aľe mäsa nescem ani vidzec, bo me po nim žaludek boľi a už ani jedneho zuba nemam." Pri televízii v obývačke má na gauči svoje vyhradené miesto (na telku okuliare nepotrebuje, na čítanie áno), páčia sa jej rozprávky, rada sa pozerá von oknom a číta náboženskú literatúru, vždy musí vedieť, aké bude zajtra počasie a koľko je práve hodín.
"Aľe hlucha som a nohy me boľa." Ešte pred troma rokmi na vnučkinej svadbe tancovala, v kostole však bola naposledy pred dvoma rokmi, teraz už nechodí, spovedať ju k nej domov dochádza farár. "Znam rusky, poľsky a i nemecky dakus rozumim," tvrdí žienka, ktorá má vysoký tlak, žlčové kamene a šedý zákal, ale je plná živote, milá a veselá. Vždy potrebuje spoločnosť, no v Krásnej kamarátky nemá, lebo tam prišla až v 85-ich.
Nedávno na dvore škaredo prepadla sklenou výplňou skleníka a nemala ani škrabanec! "Ine ľudze by vtedy na mojim mesce takoj poumeraľi, a mňe ani potom vobec plano nebulo!" Dokonca deň pred svojou stovkou v nestráženej chvíli sama vyšliapala hrôzostrašné strmé točité schody na poschodie domu, aby vraj skontrolovala zaťa! "Scela som vidzec, či tam dajaku nema, bo dluho nechodzil dolu, hihi," smeje sa.
Vo voľbách volila do prenosnej urny: "Kresťanov." Vstáva pravidelne o deviatej: "Ta načo skorej, šak i tak mi žadnu robotu nescu dac, ani graty umyc, nič..." sťažuje sa figliarsky. A pred spaním si zas k posteli stále berie niečo napiť i zajesť na noc.
Aj Korzár Vám želá všetko najlepšie, pani Filoména!
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
