Cervantesovho románu o rytierovi, ktorý neotrasne verí v silu pravdy a ľudstva. Tento tragikomický príbeh v baletnom podaní prichádza na javisko košického divadla po prvý raz. V tradičnej koncepcii legendárnych choreografov Petipa a Goského ho s tunajším súborom študuje Rafael Avnikjan, choreograf gruzínskej národnosti, absolvent moskovského Štátneho inštitútu divadelných umení GITIS. Na Slovensku žije a tvorí už 12 rokov. Momentálne pôsobí ako choreograf v Národnom divadle Bratislava. Pred tým bol šéfom tanca v SĽUK-u a hosťoval v mnohých baletných súboroch vo Francúzsku, Švajčiarsku a Rakúsku.
Ako ste sa dostali k tejto práci v Košiciach?
- Pozval ma sem baletný šéf Ondrej Šoth pred vyše troma rokmi keď začal budovať nový súbor. Najprv som tu pôsobil ako pedagóg. A teraz mi ponúkol aby sme spolu urobili veľký projekt. Vybrali sme Dona Quijoteho aj preto, že v Košiciach ešte nikdy nebol uvedený. A na svetových scénach ho znovuobjavujú práve teraz.
Spoznali ste tento mladý ansámbel v začiatkoch, ako ho hodnotíte teraz?
- Urobili obrovskú prácu, chválim celý súbor a nebudem preto vyzdvihovať jedincov. Ešte viac sebavedomia im uršite dodá aj predstavenie Dona Quijoteho. Prinesie im pocit krásy, ale aj ťažkých chvíľ.
Ako ste pristúpili k téme, klasicky?
- Prispôsobil som sa možnostiam tohto súboru a vychádzam z Gorského. Na konci 19. storočia keď inscenoval Quijoteho vo Veľkom divadle v Moskve, išlo o novátorský prístup k choreografii. Vyvolal tým dokonca protesty vtedajších sólistov. Zároveň s ich sólami totiž rozpohyboval aj zbor, ktorý pred tým musel byť nehybný.
Čo vám hovorí "quijotovská" téma?
- Mám k nej veľmi blízko. Je veľmi aktuálna aj teraz. Má čo povedať. Vytratilo sa už totiž z nášho života rytierstvo a vytratili sa už bláznivo rojčiaci ľudia, tie prechody od tragédie ku komičnu a naopak. Motív keď človek chce pomáhať ľuďom a byť potrebný, bude vždy rezonovať aj v iných storočiach. Cervantes to pochopil už vtedy, že svet potrebuje rytiera ako Don Quijote.
Našli ste tu dobrého hlavného predstaviteľa?
- Quijoteho naštudoval Alexander Khablo a myslím si, že je to skúsený tanečník. Predstavenie je náročné, lebo všetci tanečníci musia v ňom preukázať aj herecké nadanie.
Vniesli ste do baletu aj moderné prvky?
- V žiadnom prípade. Pridržiaval som sa klasickej Gorského choreografie. Všetci novinári mi dávajú takúto otázku. Ale predsa nemôžeme zrútiť budovu postavenú v 16. storočí, aby sme postavili novú. Nemám potom na čom učiť mladú generáciu.
Čo teda môže publikum od tohto predstavenie očakávať?
- Myslím si, že v ňom súčasný divák nájde to čo potrebuje - pohodu, radosť, ale najmä pútavý príbeh.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
