singel Náladu mi dvíhaš. Všetci sa pýtali: Kto je dievča s "tým" zvláštnym pocitom v hlase? Kariéra speváčky Mishy trochu pripomína rozprávku o Popoluške. Donedávna bola iba neznámou vokalistkou, podfarbujúcou populárnejšie kolegyne a na jeseň sa stala Objavom roka v ankete Zlatý slávik. Napriek tomu ostáva táto rodáčka z Michaloviec nohami pevne na zemi. Od sedemnástich rokov je preč z rodičovského hniezda. V osemnástich mala štátnicu z angličtiny, ktorá ju donedávna živila.

Darí sa vám ešte striedať hudbu s prekladateľstvom?

- Teraz to už ani veľmi nestriedam. Venujem sa len hudbe. A s veľkou radosťou. Hoci sa ňou nemienim živiť za každú cenu. Nechcem to tlačiť nasilu. Snažím sa to tak spontánne kombinovať. Keď mi niekedy pošlú prekladík, spravím ho. Ale priznám sa, že posledné mesiace som už nestíhala žiaden, lebo ma celkom pohltila hudba. To je moje šťastie. Ale nestresujem sa, že musím predať toľko a toľko albumov, mám z čoho žiť.

Na albume Colors in My Life sa podieľali napríklad Marián Kachút z kapely Seven Days To Winter, ale najmä Američan Greg Delcore z kapely F.B.I., ktorá sprevádzala Daru Rolins na jej turné. Ako prišlo k tejto spolupráci?

- Spoznala som ho práve na jednom z Dariných koncertov. Pozval ma potom do Bostonu, aby sme v štátoch urobili niekoľko pesničiek. Vzniklo tam v podstate päť vecí, vrátane dvoch slovenských verzií.

Vďaka tomuto pobytu máte vynikajúcu anglickú výslovnosť?

- Kdeže. Bola som tam iba dva a pol týždňa. Nikdy pred tým som v Amerike nebola.

Ani v Anglicku?

- Strávila som iba deň v Londýne, s tridsiatimi slovenskými turistami. To teda mojej angličtine veľmi nepomohlo.

Takže odkiaľ potom ten prízvuk?

- Z hudby, z filmu. Mám strašnú vášeň pre ten jazyk. Aj preto sa ho nemôžem vzdať a robiť v slovenčine len preto, aby to bolo komerčne úspešné a všetci by to zožrali. Ja to neviem takto robiť. Musí to byť také, ako to cítim.

Predsa ste však urobili kompromis, spievate po anglicky aj po slovensky.

- Aj preto, lebo by mi to ťažko niekto v angličtine vydal. Ani sa im nečudujem, absolútne s nimi súhlasím. Musia mi predsa rozumieť, aby mohli povedať, že sa im text páči. Brala som to ako výzvu. Preto som urobila aj slovenské texty. Teraz sa tomu teším.

Väčšinou vás vidieť so šatkou na hlave. Image ?

- Nepristanú mi vlasy do očí. To je prudko obyčajný dôvod. Mala som šatku na hlave aj tri roky dozadu, keď ma nikto nepoznal. Teraz ma, žiaľ, na fotenie albumu ostrihali tak, ako som nechcela. Na ofinku. Ja to nemôžem zniesť. Preto mám v kuse niečo na hlave. Ale sú výnimky. Napríklad na Miss Univerzity som vystupovala bez šatky a v pohode, pretože som mala dobrú vizážistku. Strávila dve hodiny, kým mi vyrobila účes. A bolo to o.k.

Na každom kroku nosíte miniatúrny digitálny foťáčik. Máte už určite slušný archív.

- Mám toho plný počítač. Za posledný mesiac som urobila asi tak 400 fotiek. Fotím všetko.

Bude výstava?

- To sú súkromné veci. Tie nikdy nebudem dávať von.

Pocítili ste už popularitu na vlastnej koži?

- Je mi napríklad smutno, keď sa o mne píšu nepravdy. Snažím sa byť k ľuďom milá a potom ma zabolí, keď sa niekde dočítam, že som namyslená. Navyše to napísal človek, ktorý ma vôbec nepozná.

Často vás vídať v spoločnosti módnej návrhárky Lýdie Eckhardt. Čo vás spája?

- Sme kamarátky a naše priateľstvo vzniklo len kvôli práci. Učila som ju anglicky. A potom ma poprosila o preklad článku o Guccim. To bol začiatok našej spolupráce. A spojilo nás aj to, že sme obe z východu Slovenska. Začali sme sa stretávať a zistili sme, že sme na úplne jednej vlnovej dĺžke. Je síce o pár rokov staršia, ale to vôbec nevadí, lebo je to skvelý človek. A úplne prvá ma kopla prd troma rokmi do hudby.

Máte za sebou úspešný rok. Zvyknete si dávať na Nový rok predsavzatia?

- Dávala som si ich iba v škole. Stále som si vravela: Už sa začnem tú fyziku konečne ušiť. Nebudem to už len tak flákať a budem sedieť doma s knihou v ruke. Vždy som si dala na knihy veľký modrý obal s nápisom, aby otec, keď nakukol do izby, vedel, že v tom idem. Ale tie predsavzatia mi nikdy nevyšli. Stále som robila tie isté chyby. Tak som si povedala, že to aj tak nemá význam, a stále to budem robiť po svojom. Keď raz chcem odstrániť zlozvyk a nedokážem to od prvého júla, prečo by som to dokázala práve od 1. januára? Aký je v tom rozdiel?

Čo vám v roku 2002 urobilo najväčšiu radosť?

- Môj album. Túžila som ho urobiť. Bála som sa, že bude problém vydať ho, keďže tu zatiaľ nikto nerobil podobný štýl. Mala som trochu malú dušičku.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári