Rožňavu.
Hoci v popoludňajších hodinách bolo počasie v Rožňavskom okrese ešte pomerne pokojné a cesty prejazdné, situácia sa menila z minúty na minútu. Večer sa snehové jazyky zmenili na záveje a vozovky sa stali riskantnými. Cesty začali lemovať uviaznuté kamióny a ťažké mechanizmy, blokujúce prejazd osobným autám.
"Cesta z Košíc do Rožňavy mi trvala tri hodiny," hovorí vodič, ktorý túto trať bežne absolvuje za približne 50 minút. Cestu stihol prejsť ešte dovtedy, kým ju policajti v okrese Košice-okolie neuzavreli. "V Dvorníkoch, Turni, Drienovci a Hrhove to bolo najhoršie. Vodiči zastavovali kdekoľvek na ceste. Pravda, to, že sú na ceste, mohli len predpokladať. Cítil som sa ako na snehom zaviatom poli".
Na ceste vznikla panika, miestami totiž autá zastavili, kde sa práve vodiči rozhodli, že ďalej to riskovať nebudú. Boli aj takí, ktorí sa v neriešiteľnej situácii snažili auto obrátiť do protismeru a ísť naspäť. Títo spôsobovali najväčší chaos. Na ľavej strane osobné autá, na pravej skrížené kamióny a v strede malé vozidlo s vystresovanou vodičkou za volantom. "Neprestajne trúbila, zjavne nevedela, čo má robiť. Tak sme čakali, čo sa bude diať, či sa niektoré auto pohne a uvoľní cestu ostatným. Vidieť však bolo máločo. Vietor rozkymácal auto aj keď stálo. Silné bočné nárazy, burácajúci vetrisko a takmer žiadna viditeľnosť, bolo to neskutočné".
Tí, ktorí si netrúfali, odstavili autá na pomyselnej krajnici. Pohnúť sa ďalej znamenalo cestu do neznáma, odvahu hraničiacu so šialenstvom. "Keď som si nedovidel už ani na koniec kapoty, zastal som aj ja. Mohol som byť niekde medzi Turňou a Drienovcom ," hovorí šofér, ktorý sa ocitol v nebezpečnej situácii. "Odrazu som zazrel majáky hasičského auta. Predpokladal som, že ten na pole nevyjde, tak som sa naňho zavesil a v tesnej blízkosti som ho nasledoval, uprene hľadiac na občasné záblesky jeho svetiel. Myslel som, že som na hlavnom ťahu niekde okolo Turne. Po chvíli som zistil, že som priamo v obci Turňa nad Bodvou".
V dedine už stálo niekoľko áut a ich posádky si zaumienili, že nečas prečkajú v krčme, alebo prespia v aute. "Aj ja som uvažoval, že ďalej nepôjdem. Pri 15-minútovej prestávke síce motor bežal, ale ručička teplota vody v aute viditeľne klesala k nule. Nafúkaný sneh mi preto okamžite mrzol na prednom skle. Ako som zastal a čistil ho, zastali ďalší dvaja vodiči s tým istým problémom. Dohodli sme sa, že to riskneme a pôjdeme smerom na Rožňavu".
Trojica šoférov zapla výstražné znamenia na autách a nalepený jeden na druhého sa pohli. "Miestami som ich vôbec nevidel. Nevedel som, do ktorého smeru mám točiť volant, kde je nejaká zákruta. Preraďoval som len z jednotky na dvojku. Nevidel som ani pätníky, ani stredovú čiaru, nič, len hustú belobu, v ktorej som išiel. Neželal som si nič iné, len aspoň na chvíľu uvidieť aspoň niečo, čo označuje cestu. Dôležité bolo nezastať. Mohlo by sa stať, že by nás ešte pri väčšom zhoršení počasia zafúklo a nikto by nám nepomohol".
Jazda v takomto nečase spôsobovala obrovské ťažkosti vodičom bez rozdielu stupňa skúsenosti. Nepomáhal ani inštinkt, ktorým sa riadili vodiči poznajúci cestu. Viditeľnosť sa začala mierne zlepšovať až za Hrhovom. Na Soroške však už dopravu regulovali policajti. Horský prechod uzatvorili už o pol šiestej večer a čakalo sa, kým ho cestári sprejazdnia. Až do deviatej policajti dopravu regulovali.
O dopravnej situácii sme sa rozhodli presvedčiť aj my. Okolo pol deviatej večer stáli smerom od Rožňavy na Košice pod Soroškou kamióny, ktorým víchrica spôsobovala asi najväčšie problémy. Horský prechod bol už prejazdný. Vietor silnel už v Hrhove a na jeho konci sa to začalo podobať na situáciu opísanú vodičom. Na cestu sa dali len tí, ktorí museli. Zaviata vozovka, silný bočný nárazový vietor nesúci so sebou haldy snehu. Cestu v akej-takej viditeľnosti lemovali vylámané dopravné značky. Jedna, s označením Včelárov, ukazovala namiesto správneho smeru smer na Rožňavu. Odstavené vozidlo na krajnici bolo známkou toho, že ďalej sa dostať bude nemožné rovnako, ako v tej chvíli vystúpiť z auta. Silný vietor zabraňoval čo i len otvoriť dvere, nieto ešte chvíľu postáť na ceste, udržovať rovnováhu v stoji a zdokumentovať situáciu fotografiami. Ak sa to aj podarilo, nárazy vetra spôsobovali okamžitú bolesť. Zopár odvážlivcov sa predsa len vybralo na Košice. Pri poznatkoch o tom, ako cesta ďalej vyzerá, nebolo im čo závidieť.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
