Podľa Juliánskeho kalendára sa včerajšou Vilijou začali oslavy narodenia Ježiša Krista, Božieho syna.
Neopakovateľnú atmosféru Štedrého večera prežívala včera aj rodina Michala Bycka, kurátora Múzea moderného umenia Andyho Warhola v Medzilaborciach. "My máme Vianoce dvakrát do roka - v decembri i v januári. Prvé slávime preto, lebo sme sa prispôsobili, druhé, aby sme nezabudli, čím sme. Občas zvyknem zo žartu hovoriť, že my, Rusíni, oslavujeme všetky sviatky, okrem 1. mája, dvakrát," usmieva sa Michal.
Juliánskym kalendárom, podľa ktorého prvý sviatok vianočný pripadá na 7. a druhý na 8. januára, sa riadia väčšinou pravoslávni veriaci a čiastočne gréckokatolíci. Rodina Michala Bycka sa hlási ku gréckokatolíckej cirkvi. "Moji predkovia boli gréckokatolíci. Potom, ako našu cirkev v roku 1950 po takzvanom Prešovskom sobore zakázali, krstil ma farár, ktorý prestúpil na pravoslávnu vieru. Pamätám si, ako sa moji starí rodičia po pás brodili v snehu, len aby mohli ísť na bohoslužby k svojmu duchovnému vo vedľajšej dedine. Takže čo sa týka mojej viery, nesie určité znaky dobrodružstva a zároveň schizofrénie, ako celý byzantský rituál na Slovensku," priznáva Michal.
Tradíciu pravoslávnych Vianoc dodržiava na Slovensku stále menej ľudí. Väčšina z 13-tisíc farníkov v Košickom kraji, ktorý patrí pod eparchiu pravoslávnej cirkvi v Michalovciach, sa riadi už Gregoriánskym kalendárom. Sviatky teda oslavujú v tom istom čase ako kresťania. Aj v Prešovskom kraji, kde sa k pravosláviu hlási viac ako 32-tisíc obyvateľov, prechádza časť veriacich na nový kalendár. Výnimkou ostávajú mestá a obce s najväčšou koncentráciou vyznavačov východného obradu, teda v okresoch Snina, Svidník, Bardejov, Medzilaborce a Humenné. "Pochádzam zo Zbudskej Belej. Kedysi celá dedina slávila Vianoce podľa starého kalendára. Postupom času sa ľudia prispôsobili. A niektorí, ako ja, oslavujeme dvoje Vianoc," vysvetľuje Michal.
Pravoslávne Vianoce sú nabité emotívnymi rituálmi. Michal rád spomína na sviatky, ktoré ako dieťa prežíval v rodnej Zbudskej Belej: "Ešte pred štedrovečernou večerou sme vyrúbali na potoku otvor v ľade a všetci sme sa umyli. Potom sme išli do maštale, kde nás už čakal niektorý z členov rodiny. Pozdravili sme: Christos raždajetsja a on odpovedal: Slavite jeho. Uctili sme si domáce zvieratá chlebom. Veď od nich záviselo naše živobytie. Do izby sme priniesli slamu ako symbol narodenia Ježiša. Všetky nohy na stole sme omotali reťazou, aby rodina držala celý rok pokope. Pri stole bolo symbolicky prestreté aj pre člena rodiny, ktorý v tom roku zomrel."
Stromček zdobili orechami a jabĺčkami. Darčeky tvorili väčšinou v drsnom kraji prepotrebné odevy a obuv. Hlava rodiny poďakovala za dary, všetci sa pomodlili a nastal čas večere.
Dnes prežívajú pravoslávni na východnom Slovensku iné Vianoce. V panelákových bytoch miest ostala zo zvykov len večera. Po prísnom pôste sú aj tradičné štedrovečerné jedlá pôstne. Cesnak a med s chlebom, kapustnica bez klobásy, hustý hríbový prívarok mačanka so zemiakmi, fačky, čiže opekance s medom a s makom, makový koláč. Aj štedrovečerné menu sa však prispôsobuje. V niektorých rodinách konzumujú aj ryby, čo v minulosti nebolo zvykom.
Po večeri zvyčajne čakali na koledníkov, a potom išli do kostola na Veľké povečerie.
Michal Bycko sa najmä počas sviatkov rád vracia do minulosti: "Pamätám si, ako nás starší balamutili, že o polnoci potečie v potoku víno. Samozrejme, že sme vodu aj ochutnali. Nuž, Vianoce môjho detstva boli čisté ako tá voda v potoku, priam insitné. Žiaľ, dnes a stále viac sa vytráca z nich duchovno a krásne zvyky, ktorých korene siahajú do dávnej minulosti. Takže je dosť možné, že pravoslávne Vianoce postupne úplne zaniknú a všetci ich budeme oslavovať naraz pod tlakom agresívnej komercie. Zabúdame, že Vianoce, či už pravoslávne alebo katolícke, sú o duši, o emóciách, o vzťahoch medzi ľuďmi."
* * *
Pravoslávny svet má posunutý kalendár
Takmer 200 miliónov veriacich predovšetkým z východnej Európy oslavuje v týchto dňoch Vianoce. Kým veriaci západných cirkví včera slávili Troch kráľov, časť pravoslávnych a gréckokatolíkov v Rusku, na Ukrajine, v Bulharsku, Srbsku, ale aj na Slovensku mali Štedrý večer.
Na Slovensku sa k pravoslávnej cirkvi hlási podľa posledného sčítania ľudu viac ako 50-tisíc a ku gréckokatolíckej takmer 220-tisíc obyvateľov. Najväčšia koncentrácia oboch vierovyznaní je na východnom Slovensku. Hoci miestne pravoslávne cirkvi prijali "nový", Gregoriánsky kalendár, oficiálne sa pravoslávna cirkev pridržiava Juliánskeho, teda "starého" kalendára. Pravoslávna cirkev odmietla nariadenie rímskeho pápeža Gregora XIII. z roku 1582, ktorým zmenil pôvodný kalendár z čias Júlia Cézara.
Po včerajšej štedrovečernej večeri sa veriaci zišli v chrámoch na tzv. Veľkom povečerí. Dnes majú prvý, zajtra druhý vianočný sviatok. Nový rok oslávia pravoslávni 14. januára.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
