orchester Štátnej filharmónie a divákov podnietil k nadšenému dlhotrvajúcemu aplauzu.
Zarezonovala najmä Berliozova Fantastická symfónia, pri ktorej si dirigent v zápale aj povyskočil. Tvorca úspechu večera pochádza z Francúzska a je ostrieľaným medzinárodným harcovníkom. Pod jeho taktovkou odzneli už mnohé symfonické a operné diela v takých renomovaných ustanovizniach ako sú milánska La Scala, parížska Opera Bastille, benátska La Fenice, Bonnská opera, londýnska Covent Garden, Los Angeles Opera, či v spolupráci s orchestrálnymi telesami väčšiny významných miest Spojených štátov a Austrálie. Podieľal sa takisto na filmovej verzii Massenetovho Cida s Placidom Domingom v hlavnej úlohe. V súčasnosti pôsobí tiež ako hudobný riaditeľ festivalu vo Spolete v Južnej Karolíne. Obecenstvu metropoly východu sa nepredstavil prvý raz. Vystupoval tu už na 44. a 45. ročníku Košickej hudobnej jari.
Aká hudba je vášmu srdcu blízka?
- Narodil som sa v Štrasburgu, čo je dnes síce vo Francúzsku, ale leží v Alsasku, ktoré viackrát patrilo aj Nemecku. Spieval som tam v katedrále, aj v opere, vyštudoval tamojšie konzervatórium a tak ma od začiatkov oplyvňovala nemecká muzika ako boli Wagner, Mahler, Schönberg. Treba povedať, že viac filozoficky než systematicky. Potom som vyštudoval na parížskej Sorbonne hudobnú vedu a filozofiu a dali mi robiť francúzsku hudbu. Tak som začal chápať aj inú muziku XIX. a XX. storočia, aj Mozarta či súčasnosť. A čím som starší a dozrievam ako hudobník, rád robím po prvý raz - a často naposledy - aktuálnu muziku.
Rád paberkujete?
- Keďže je mi blízka literatúra, či už ruská, poľská alebo pochopiteľne nemecká, rozkoš mi spôsobilo stvárniť Pieseň o noci jednej z najväčších postáv poľskej hudby Karola Szymanovského. Ide o záležitosť podnietenú dielom perzského básnika Džalála al Din Rumiho z XIII. storočia. Aj u Berlioza cítiť Goetheho, Shakespeara. Býva zaujímavé robiť niečo, čo síce vychádza z akejsi kultúry, ale pritom je to takpovediac na hrane.
Ktoré umelecké obdobie je vám najbližšie?
- Vždy nemecký romantizmus. Büchner. Dekadencia neskorého romantizmu. Chorobné fin de siecle.
Čo vás na hudbe najviac zaujíma?
- Tým, že som študoval aj filozofiu, tak sa dá povedať, že konflikt medzi nietzeovským, apolloniovským a dionýzovským princípom, čiže medzi duchovnom a živelnosťou. A hudba to všetko urýchľuje: svetlo a násilie, to duchovné a sväté v ľudskom rozmere, tajomné v komunikácii, ako aj vulkanické, neusporiadané, vitálne pulzovanie. Všetko je také abstraktné, a pritom zrozumiteľné.
Ako hodnotíte košický orchester?
- Ide o teleso, ktoré sa oddá s láskou dielu, rešpektuje s espritom dirigenta na rozdiel od orchestrov zahľadených technicky, alebo na nahrávanie platní. Je veľmi živý, čo býva zriedkavé u profesionálnych muzikantov, zato však plný úcty. Vďaka!
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári