veľkých rozmerov. Úspešne alternuje s Luciou Bílou v muzikáli Johanka z Arcu po tom, ako na seba upozornila v mnohých predchádzajúcich tituloch tohto žánru u nás či v Čechách. Napriek tomu, že začínala v muzikáli, najnovšie klope na dvere svojich priaznivcov debutovým sólovým albumom, ktorý ponúka piesne jej srdcu najbližšie. Piesne jej vlastné. Album sa volá Zblízka a my vám teraz zblízka predstavujeme samotnú Luciu, ktorá sa spoločne so svojimi speváckymi kolegami Martinom Kaprálikom a Zbyňom Džadoňom predstavila v mestách na východe v rámci Večera muzikálových melódií.

Toľko avizovaný sólový album je po dlhom, dlhom čase konečne na svete. Čo všetko si doň za to obdobie poskrývala?

"Máš pravdu, trvalo dlhé tri roky, kým uzrel svetlo sveta, takže je na ňom strašne veľa pocitom a zážitkov, ktoré som vtedy prežívala. A je to i patrične cítiť. Žánrovo je veľmi rôznorodý, dokážem sa spevácky pretransformovať do rôznych polôh, každá pieseň je iná. Môjmu srdcu najbližší však vždy zostane šansón. Veľmi mi napríklad vyhovuje hudba, ktorú robila autorská dvojica Jaro Filip s Rišom Müllerom."

Čo sa hudby týka, máš za sebou bohaté skúsenosti najmä z oblasti muzikálu. Snáď neexistuje titul, v ktorom by si, či už u nás alebo v Čechách, neúčinkovala. Si profesionálka a hocičo ťa už neprekvapí, v čom je teda vydanie tvojho debutu iné, nové?

"Znamená pre mňa strašne veľa už len preto, že som naň čakala tak dlho. Je to zadosťučinenie a úľava, že je konečne na svete. Dieťa sa narodilo a teraz príde možno ešte dôležitejšie obdobie - prezentovať ho tak, aby v spoločnosti prežilo."

Tvoj talent je nepopierateľný, zaspievaš prakticky hocičo, kritici i kolegovia ti predpovedajú dlhú kariéru. Stáva sa ti však ešte, že v sebe naďabíš na nejakú skrytú rezervu, ktorá ťa prekvapí?

"Človek sa neprestajne vyvíja, čo so sebou prináša nové možnosti, prekvapenia. Len sa nesmie prestať dívať do seba, v dobrom slova zmysle. Najčastejšie na poznania prichádzam na koncertoch, pri kontakte s inými ľuďmi. Moje koncerty sú vždy lepšie ako nahrávky."

V tvojich skladbách občas cítiť nádych orientu. Aký národ ťa svojim kultúrnym cítením ešte oslovuje?

"Zaujíma ma všetko, čo sa odlišuje, je niečím zvláštne. Som orientovaná prevažne na východ. Páči sa mi židovská i arabská muzika, ich práca s hlasom. Čosi do seba má India a tamojšie nástroje. Temperamentné Španielsko, rumunský, ale i maďarský folklór ma "berú" svojím oduševnením. O cigánoch ani nehovorím. Sú pre mňa veľkým fenoménom."

Praha sa už stala nevyhnutnou súčasťou tvojho života, ako ju vnímaš?

"Mám k nej veľmi dobrý vzťah. Beriem ju ako svoj domov. Spája sa mi najmä s Johankou, muzikálom, v ktorom spievam. Jeden čas som bola na tejto postave doslova závislá, teraz už je to lepšie, aj keď to predstavenie doslova zbožňujem, dalo mi strašne veľa."

Muzikál má blízko k herectvu. Teba nikdy neťahalo týmto smerom?

"Áno, vždy a stále to pretrváva. Mienim niečo v tejto súvislosti spáchať, keď nastane vhodná doba. Dokonca som už účinkovala i v Divadle Rokoko v jednej hre pretkanej piesňami, už tam som k herectvu pričuchla a dosť sa mi to páčilo. Veľmi rada sa k niečomu podobnému vrátim."

Ozaj, ako vychádzaš s Martinom a Zbyňom, s ktorými sa stretávaš na javisku muzikálov? Rozumiete si aj ľudsky?

"So Zbyňom sme ako brat a sestra. Poznáme sa už šesť rokov, keď nás zoznámil môj priateľ, hneď sme si padli do oka, sme super kamaráti. No a Martin je mojim muzikálovým súputníkom už pekných pár rokov. Je to jeden z mála výborne spievajúcich hercov. Sme zohratá trojka a dúfam, že je to z pódia cítiť."

Ja viem, že téma voľného času je pre teba provokáciou, ale predsa, keď je, ako ho tráviš?

"Voľného času je fakt strašne, strašne málo. Ak sa mi podarí nejaký si obhájiť, snažím sa hlavne stretnúť so svojimi najbližšími, ktorých vidím veľmi zriedka. Rodičov, sestru Terku a pár blízkych priateľov kvôli mojej práci permanentne odsúvam. Ak mám náhodou dve - tri hodinky času, žiaľ, aj zo stretnutí sa pod časovým tlakom stáva povinnosť, preto tuším, že sa to už takto dlho zvládať nedá. Najčastejšie mám voľno, keď cestujem. Vtedy väčšinou počúvam hudbu, pri ktorej relaxujem a rozjímam nad životom. Ale ja som v zásade typ, ktorý dlho neobsedí, takže aktivita mi vyhovuje. Nevedela by som nerobiť nič."

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári