pokusu trestného činu znásilnenia v jednočinnom súbehu s násilím proti skupine obyvateľov a jednotlivcovi.
K spáchaniu uvedených trestných činov malo dôjsť 27. septembra 1999 v byte Alexandra K. v Košiciach. Okrem obžalovaného ho v ten večer navštívili aj Gabriela D., Kamila M. a Sandra V. Okolo 22. hod. odišla Gabriela na WC. Hneď za ňou vyšiel z izby aj Ján. Počkal kým vyjde z ´wécka´ a vzápätí ju udrel rukou po tvári. Potom ju schmatol za vlasy a sotil ju do kuchyne tak surovo, že spadla na zem. Tam ju chytil oboma rukami okolo krku a hlavou jej udieral o chladničku aj o stenu. Čo sa dialo ďalej, opísala Gabriela nasledovne: "Ján ma zdvihol zo zeme, hodil na posteľ a pritlačil ma k nej kolenami. Jednou rukou si rozopol nohavice, pod ktorými nemal slipy a druhou rukou ma držal pod krkom. Snažil sa so mnou súložiť, ale ja som sa bránila. Kričala som, plakala a vtedy prišli do kuchyne aj moje priateľky a Alexander. Ján ma potom pustil, ale vyhrážal sa mi, že takto dopadnem stále, a že keď sa stretneme, tak ma zabije."
Napadnutá dievčina okrem iného uviedla, že pred týmto skutkom udržiavala s obžalovaným priateľské vzťahy. Po tom, čo sa od kamarátok dozvedela, že obťažuje nielen ich, ale aj iné, ženy, svoj vzťah s ním prerušila. To bol zrejme dôvod, prečo ju napadol...
Obžalovaný spáchanie uvedeného činu od začiatku vyšetrovania popieral. Bránil sa tým, že v kritický deň bol s priateľkou Jannetou na diskotéke v Jazz clube a Alexandra vôbec nenavštívil. Alibi mu v tomto smere potvrdila Janneta a čiastočne aj ďalší dvaja svedkovia. Jeden ho mal v ten večer v inkriminovanom čase stretnúť na Kováčskej ulici, druhý svedok priamo v Jazz clube, ale nebol si istý, či to bolo práve v kritický večer. Alexander, v byte ktorého malo dôjsť k uvedenému skutku, uviedol nasledovné:
"V ten deň po mňa prišla moja priateľka Martina. Okolo 18. hod. sme spolu odišli do reštaurácie Ranč v Šebastovciach, kde sme zdržali do 22. hod. Po príchode do Košíc sme sa ešte asi hodinu a pol prechádzali a potom som šiel domov." Jeho výpoveď zdupľovala Martina.
Pred súd však predstúpila aj druhá skupina svedkov. Išlo o Gabrieline priateľkym, ktoré tak ako ona tvrdili, že v inkriminovaný večer bol Alexander doma a ony ho navštívili. Spolu s ním a obžalovaným sedeli v obývačke a bavili sa. Svedkyňa Kamila uviedla, že si všimla, ako Ján k sebe ťahá Gabrielu. Dodala k tomu len toľko, že vedela o tom, že viackrát spolu spali, ale aj to, že šlo len o sexuálny, nie citový vzťah, či o chodenie… Okrem iného povedala, že v ten večer Ján dobiedzal aj do nej, snažil sa ju chytiť za prsia... Okolo 22. hod. odišla Gabriela na WC a Ján vyšiel za ňou.
"Po chvíli sme počuli počuli kričať až vrieskať Gabrielu, ktorá volala na Alexandra. Vyšiel z obývačky a ja so Sandrou sme vybehli za ním. Videli sme vychádzať z kuchyne Jána, ktorý si zapínal nohavice a opasok. Povedal niečo v tom zmysle, že keď Gabriela nebude normálna, tak ju to čaká zakaždým, keď sa stretnú. Potom, už pri odchode, povedal, že Gabrielu stále zbije, kým ju nezabije, a odišiel. Priateľka sedela na posteli, plakala, mala červený krk aj tvár, hovorila, že Ján jej búchal hlavou o niečo, ale nepamätám sa už či o stenu, alebo o chladničku," vypovedala Kamila.
Ďalšia svedkyňa Sandra opísala priebeh návštevy presne tak, ako jej kamarátka. Dievčatá okrem iného uviedli aj to, že krátko po odchode obžalovaného z bytu odišli aj ony s Gabrielou. Vonku zavolali z telefónnej búdky známemu, ktorý pracoval na polícii a on im poradil, aby to išli oznámiť. Kamila odišla domov a Gabriela so Sandrou zamierili na políciu a odtiaľ do nemocnice. Lekár, ktorý vyšetril napadnutú dievčinu, okrem podozrenia na otras mozgu zistil aj pomliaždeninu na lebečnej časti hlavy, odreniny na krku a ďalšie drobné zranenia, ktoré si vyžiadali jej päťdňovú práceneschopnosť.
"S tým, čo sa jej stalo, sa mi dcéra zdôverila až po prvom výhražnom telefonáte. Po ňom nasledovali aj ďalšie, ale kto telefonoval, povedať neviem. Muž, čo volal, sa nepredstavil a podľa hlasu som ho nepoznal. Z obsahu rozhovoru som však usúdil, že je to človek, ktorý vie, čo sa prihodilo mojej dcére. Okrem iného aj preto, že sa vyhrážal, že jej poláme ruky a zabije ju, pretože ho udala na polícii," uviedol svedok.
Napadnutú dievčinu a jej dve priateľky (jedna spolupracovať odmietla), vyšetril znalec z odvetvia psychológie. Ten dospel k záveru, že výpovede všetkých sú vierohodné. V prípade svedka Alexandra K. však uviedol, že jeho osobnosť je mierne emocionálne nevyrovnaná, že rád riskuje, necíti citovú blízkosť k žiadnej osobe a nadôvažok sa u neho prejavuje aj nevšímavosť k nebezpečenstvu a konvenciám. Na základe uvedeného znalec vyhodnotil hodnovernosť jeho výpovede za čiastočne zníženú. Vyšetreniu, ale psychiatrickému, sa podrobil aj obžalovaný. Podľa posudku znalcov v čase spáchania skutkov netrpel žiadnou duševnou poruchou ani chorobou. Navyše bol schopný rozpoznať nebezpečenstvo svojho konania aj ho ovládať.
Senát Okresného súdu Košice I veľmi starostlivo zvažoval a vyhodnocoval výpovede obžalovaného, poškodenej a dvoch skupín svedkov, ktoré stáli proti sebe. Na základe vykonaného dokazovania, s prihliadnutím na závery lekárskej správy o vyšetrení Gabriely D. krátko po napadnutí, senát uznal Jána B. vinným v zmysle obžaloby. A to s tým, že v prvom prípade jeho konanie bezprostredne smerovalo násilím donútiť ženu k súloži a v druhom sa jej vyhrážal ťažkou ujmou na zdraví, resp. usmrtením spôsobom, ktorý mohol u nej vzbudiť dôvodnú obavu. Obžalovaný sa proti verdiktu odvolal, rozsudok nie je právoplatný.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
