aby urobila celú kolekciu. Po nežnej revolúcii sa rozhodla založiť vlastný salón. Začínala v suteréne. Dnes vlastní značku Lýdia Eckhardt.
V tvorbe sa riadi krédom Coco Chanelovej: "Ten, kto vojde do môjho domu, musí sa stať mojím priateľom." A priateľská je Lýdia Eckhardt hneď v prvom kontakte. V zákulisí módnej prehliadky sme ju zastihli v kruhu svojich modeliek a gratulácií priateľov a známych. Hoci jej modely hýrili farbami, ona sama bola od hlavy po päty v čiernych priliehaných šatách s výrazným kovovým opaskom.
Čo tá čierna?
- Čierna je všadeprítomná a nechýbala ani na mojich modeloch aj v kombinácii s inými farbami. Je to zvláštne, ale hoci ja sama nemám rada čiernu, stále v nej chodím. Raz som to už kdesi povedala a je to naozaj pravda, že čiernou nič nemôžete pokaziť, ale nemôžete ani nič vylepšiť.
Páčili sa mi na vašich modeloch kožušinové doplnky. Všetky boli umelé?
- Áno. Veľmi citlivo vnímam situáciu okolo. Nechcem provokovať žiadnych aktivistov Slobody zvierat. A napokon, myslím si, že tie možnosti v umelých kožušinách sú nepreberné. Dá sa s nimi pracovať. Používam len kvalitné imitácie. Mne sa páčilo experimentovať napríklad s perforovanou džínsovinou v kombinácii s kožušinou. Výsledok pôsobí efektne.
Prehliadku dopĺňali zábery z Milána. Prečo práve Taliansko?
- Tam sa rodí a odtiaľ prichádza história. Taliansko ma inšpiruje. Dýcha tu históriou všetko okolo vás. Keď sme točili ten sprievodný film, atmosféra bola úplne úžasná. Dokonca priamo pri nakrúcaní vznikali názvy kolekcií. Keď sa objavila modelka s červeným opaskom v budove starej univerzity, všetci muži za ňou pokrikovali: Bella, bellisima. Takto vznikol názov Bella. A podobne to bolo aj v prípade kolekcie Bonsaj. Pôvodne sa mala volať Papraď. Keď sme prišli pred La Scalu, bolo tam asi 50 Japoncov a keď uvideli modelku, ktorá má meter deväťdesiat, mysleli si, že je to nejaká Sklenaříková a hneď sa chceli s ňou fotiť. Preto nám napadlo, že sa bude kolekcia volať BonsaiSun, to slnko som pridala vďaka celkovej atmosfére. Je to neuveriteľné, keď kráčate po Bratislave, tak sú ľudia zamračení, ale tam sa všetci usmievali, komunikovali, prichádzali za nami, pokrikovali, jednoducho Taliansko.
Ako prišli nápady na túto prehliadku?
- S každým modelom, ktorý je na prehliadke, zaspávam a spávam. Akonáhle sa skončí jedna kolekcia, už sa mi rodí nápad na tú ďalšiu. To je osud mojej práce. Možno si niekedy potrebujem trošku vydýchnuť. Ale teraz už vo mne dozrievajú nápady na letnú kolekciu. A čím sa vlastne inšpirujem? Všímam si ľudí. A trendy? Stačí si sadnúť v Paríži alebo v Miláne na námestie, popíjať kávu a trend máte rovno pred očami. Je to totiž práve to, čo nosí ulica.
V Košiciach predávajú vaše modely iba v jedinom obchode, ale nie samostatne, s inými značkami. Neplánujete zriadiť si tu vlastný obchod?
- Je to trošku problém, lebo atmosféra predaja v našom salóne je úplne iná ako tu. My nie sme obchod. A možno ľudia hľadajú práve to. Možno to potrebuje tretí rozmer. Nejde o to, aby móda visela na vešiaku, ale o to, aby si človek dal kávičku a aby mal priestor v pokoji si šaty vyskúšať. Aby sme mu mohli poradiť toto áno a toto nie. Lepšie sa robí, ak vám je niekto blízky. Ak tam nie je tá vzájomná sympatia, tak je potom ťažko preniknúť do duše zákazníka. Najmä keď robíte oblečenie na mieru. Personálne sa však nedá suplovať v Košiciach. Je to ťažké.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
