jedného z pojednávaní. Tento rozruch spôsobila ich príbuzná, ktorá nezvládla napätie z očakávania verdiktu a skolabovala. Skôr, ako obhajca jej druha stihol privolať záchranku, sa však z mdlôb prebrala a potom sa o ňu už postarala rodina. Toto intermezzo však nenarušilo poradu senátu v kauze brutálnej vraždy 80-ročnej dôchodkyne, ktorej motívom bola ziskuchtivosť dvoch mladých mužov z Veľkých Kapušian, okr. Michalovce. Krátko po ´oživovacej´ procedúre pred dverami súdnej siene, predseda senátu JUDr. Ladislav Tomčovčík vyniesol nasledovný verdikt:
"Súd uznáva Michala V. vinným z trestného činu vraždy podľa paragrafu 219 ods. 1, 2 písm. b, j Trestného zákona v jednočinnom súbehu s trestným činom porušovania domovej slobody podľa paragrafu 238 ods. 1, 3 Trestného zákona. Za to mu súd ukladá úhrnný trest 15 rokov nepodmienečne a pre jeho výkon ho zaraďuje do tretej najprísnejšej nápravnovýchovnej skupiny (NVS). Jeho spoluobžalovaného Štefana L. súd uznal vinným zo spolupáchateľstva trestného činu lúpeže, za ktorý mu ukladá 4 roky nepodmienečne so zaradením do druhej NVS."
Uvedený verdikt ´rozplakal´ prívržencov obžalovaných prítomných v pojednávacej sieni. Žialili nad tým, že tých svojich, tak skoro doma neuvidia. Pravdou však je, že 18-ročný Michal, ani jeho o dva roky starší kumpán, si žiadnu ľútosť nezaslúžia. Ba práve naopak, za hanebný, odsúdeniahodný čin, ktorého sa dopustili na bezbrannej žene, čo im nikdy neublížila, im obom patrí len opovrhnutie. Tí, čo si môžu oči vyplakať, sú deti a vnúčatá dôchodkyne, ktorú vytrhli z rodinného kruhu. Najmä ak uvážime, že musela zomrieť len preto, aby si dvaja nikdy nepracujúci Rómovia mohli odniesť z jej bytu prenosný čierno-biely televízor... To kvôli tejto takmer bezcennej veci, musela umrieť strašnou smrťou, na ktorej už nič nezmení ani tá najúprimnejšia ľútosť.
Pani Julianu A. z Veľkých Kapušian zažila 3. novembra lanského roka okolo 23. hod., teda krátko pred smrťou, šok. Zo spánku ju prebudil Michal, ktorý vošiel do jej bytu cez nezaistené okno. Vonku zostal strážiť jeho komplic Štefan, v hlave ktorého sa zrodil plán okradnúť dôchodchodkyňu.
"Keď som vošiel do kuchyne, Juliška nény sa zobudila. Posadila sa na posteli a začala na mňa kričať, čo tam robím. So Štefanom sme sa pred tým dohodli, že keby sa zobudila, dám jej pár faciek, aby omdlela. To som aj urobil, udrel som ju asi dvakrát päsťou do tváre, spadla na chrbát a zostala ležať v posteli. Ja som potom prehľadal byt, ale nijaké peniaze som nenašiel. Videl som, že Juliška nény sa nehýbe, stláčal som jej hrudník, prefackal som ju, aby sa prebrala a vtedy som si všimol, že krváca," opísal svoje počínanie pred vyšetrovateľom Michal V. Ďalej uviedol, že odišiel z bytu von za Štefanom a povedal mu čo sa stalo, aj to, že peniaze nenašiel. Ten ho vraj poslal naspäť s tým, aby ukradol hocičo iné. Vrátil sa do bytu a zobral prenosný čiernobiely televízor...
Z vyšetrovania uvedeného prípadu však vyplynulo, že Michal zamlčal to najdôležitejšie, teda, že nešlo len o dve facky, ktorými starkú "uspal". Podľa obžaloby prokurátora ju okrem úderov päsťami, častoval aj kopancami a bil ju francúzskou barlou po hlave, krku, tvári, udieral ju do hrudníka a tiež po rukách. Spôsobil jej krvné podliatiny na mäkkých lebečných pokrývkach hlavy, ale aj na čele a záhlaví, ďalej krvácanie medzi mäkké pleny mozgu, zlomeniny tvárových kostí, štítnej chrupavky, obojstranné zlomeniny štyroch rebier a mostíka... V dôsledku uvedených poranení dobitá starká upadla do bezvedomia a po vdýchnutí krvi do dýchacích ciest, sa krátko na to udusila.
Michal sa k tomu, že starú paniu surovým spôsobom prakticky dobil, nepriznal. Jeho komplic Štefan sa od spájania jeho mena s uvedeným skutkom jednoznačne dištancoval. "Ja som na mieste činu vôbec nebol, s Michalom som sa na ničom nedohodol. V ten večer som ho naozaj vytiahol z domu do baru, ale po tom, čo sme si vypili, som šiel domov. Neviem, prečo ma krivo obviňuje," tvrdil Štefan. pred vyšetrovateľom.
Pachové stopy, výpovede svedkov a dokazovanie vykonané v prípravnom konaní ako aj na pojednávaní, však jednoznačne svedčili o vine obidvoch. Senát vyhodnotil nebezpečnosť ich konania individuálne, podľa miery zavinenia. U Michala V. predseda senátu konštatoval, že za surový, brutálny spôsob, akým dobil starú ženu, ktorá sa nevládala brániť, by si zaslúžil výnimočný trest, pri ktorom je horná hranica 25 rokov, resp. doživotie. Zachránilo ho pred ním len jeho čiastočné priznanie, ochota spolupracovať s orgánmi činnými v trestnom konaní a skutočnosť, že sa uvedeného skutku dopustil vo veku blízkom mladistvému. U jeho spoluobžalovaného Štefana L., v hlave ktorého skrsla myšlienka starú paniu okradnúť, senát žiadne poľahčujúce okolnosti nezistil. Súd ho uznal vinným len z lúpeže, pretože s dobitím dôchodkyne nemal nič spoločné, resp. Michal konal z vlastnej iniciatívy nad rámec toho, na čom sa spolu dohodli. Rozsudok nie je právoplatný.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
