vernisáž do galérie na koni, aby pred galériou štartoval letecký model, zároveň bubnovali mladíci v dreadoch a predvádzali šamanské tance s ohňom. A kto sa odvážil vstúpiť do výtvarného stánku, čelil húkaniu policajných sirén, dymu a zmesi bizarných zvukov. Nemenej šokujúca pre človeka neznalého postmoderných výtvarných postupov bola samotná výstava Petra Kalmusa s mierne narcistickým názvom "Niekedy si závidím".
Tým hlučným artefaktom je Veža pripomínajúca vianočný stromček, poskladaná z plastových hračiek, rôznych farebných zbytočností, z rúrok s prebublávajúcou tekutinou a svetielkami, obkolesená elektrickým vláčikom. Nechýba tam ani miniatúrny rámik s portrétom Petra Kalmusa. Na vernisáži túto babylonskú vežu uviedol autor v červenej kombinéze s kravatou z dielne návrhárky Jitky Mikulovej (šlo o náhodu) a plackou s portrétom zakladateľa pop-artu Andyho Warhola.
"Áno, som ním ovplyvnený. Je to inšpirujúca a veľmi silná osobnosť. Zaradil som ho do prvej top desiatky výtvarníkov 20. storočia. Postmoderna ho cituje veľmi často," prezradil.
V konceptuálnom cykle Z rodného listu nevesty Marcela Duchampa zas priznáva ovplyvnenie týmto otcom ready made, umelca prvej polovice 20. storočia, ktorý vystavil v muzeálnom priestore v roku 1917 obyčajný pisoár. Obrovská drevená debna s citáciou zo židovského pohrebného bratstva, ktorá je dominantou výstavy, je zas časťou jeho dlhoročného konceptu o holokauste.
"Téme judaizmu sa venujem 15 rokov. Odvtedy dennodenne obaľujem do mosadzných drátov kamienky. Každé ráno ich urobím takto 12. Doteraz je ich okolo 60 000. Keď ich o päť rokov dokončím, bude to asi 100 000. Obetí holakustu fašistického Slovenského štátu bolo viac. Chcel by som urobiť inštalácie vo viacerých galériách na Slovensku aj vonku," hovorí autor.
Výstava má podtitul Echter Kalmus a nejde o nijakú slovnú hračku, ale o nemecký názov rastliny, ktorá naozaj existuje. Riaditeľ múzea spolu s kurátorom výstavy Petrom Tajkovom sa pokúšali rastlinku zohnať v botanickej záhrade, ale nepochodili. Echter v preklade znamená pravý. A v tomto duchu sa Peter Kalmus v inštalácii akoby predvádza vo všetkých rovinách svojho výtvarného programu. Až sa chvíľami zdá, že menej by mohlo byť viac. V každom prípade výstava tohto postmoderného umelca môže byť pre ľudí neznalých diania vo svetovom výtvarnom umení provokujúca. Divák znalý problematiky si len povzdychne: Toto všetko tu už bolo.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
