ponášku na Brechtovu hru Pán Puntilla a jeho sluha Matti. Táto hra v hre hovorí o tom, čo sa stane, keď sa herci na svoje postavy pozerajú cez dno fľašky. A vlastne, ako sa dá v divadle prežiť nasucho, keď sa hrajú Variace na chlast.
Od nemeckého klasika prechádza Bolek Polívka pozvoľne k valašskému komikovi a zasa naopak. Stvárnil statkára Bertolda, ktorý sa potrebuje oženiť a vydať svoju neduživú dcéru. Jeho život je jednoliate delírium, kde nechýbajú ani biele myši, našťastie, je mu poruke vždy verný šofér Brecht. Prejdúc touto katarziou, precitnuvší Bertold, rozhodne sa nakoniec nečakane abstinovať. Happy end, alebo tragédia? Bolek Polívka s režisérom Dodom Gombárom ponúkli znalému divákovi množstvo citácií z Puntillu, uchopených z iného uhla pohľadu, občas pripomínajúcich čísla jeho známej televíznej manéže. Na javisku nechýbali ani obetaví Barin A Fretti v úlohe malých chlapcov. Všetky ženské úlohy dokonale zvládla mladučká Hana Holišová, aj keď tento záskok namiesto tehotnej Zuzany Stivínovej robila úplne po prvý raz. Prvá javisková skúška bola až v Košiciach. A nemožno vynechať ani skvelého Bolkovho prihrávača Jiřího Pechu. Ten hrá dvojrolu prokurátora, prepíjajúceho sa do delirických stavov a jeho syna, nudného senátora.
Zaujala aj dvojica mladých hercov Radim Novák a Martin Trnavský. Natrieskaná sála Jumbo centra nešetrila potleskom. Zožal ho pri klaňačke aj malý chlapec, ktorý priniesol Bolkovi Polívkovi fľašu čohosi ostrého. "Na tú si budem musieť ešte počkať," poznamenal Bolek Polívka. Už zopár dní totiž abstinuje kvôli antibiotikám. Na záver prišli na javisko valašskí konzuli, Ľubomír Grega a Peter Čintala, ktorí panovníkovi darovali jazdecký širák s vyšívaným kráľovským erbom. Tunajší konzulát je vlastne jedinou baštou pravého kráľa na území Slovenska.
Opozičník Harabiš, ktorý tvrdí, že ťa ľud zosadil z trónu, si uzurpuje právo na vydávanie pasov a dokonca sa tunajšiemu generálnemu konzulovi vyhráža.
- Ako môže niekoho zosadiť, keď ho tam nedosadil ?
To je niečo podobné, ako keby sa pán Ivo Mathé, riaditeľ televízie, rozhodol, že Havel nie je prezident. A to nejde len tak povedať: Toto už nie je prezident. Harabiš sa prismŕdol, keď som už ja bol dávno hlava korunovaná, vraj, či by som mu mohol podpisovať valašské pasy. Páčilo sa mi to ako recesia. A netušil som, že ide o nejaké kupčenie. Lebo potom sa správame ozaj ako kastrovaní Valasi. To je to najhoršie, čo by sa nám mohlo stať.
Podnikneš nejaké kroky ?
- Nebudeme sa, samozrejme, krvavo brániť, ale budem hľadať cestu, aby sme sa s nimi dohovorili. Hoci, mohli by sme sa brániť. Máme predsa námornú flotilu vo Valašskom Meziříčí a kráľovskú letku. Spustíme to celé na nich, keď sa s nimi nedohovoríme.
V najnovšom filme Útek z Budína, ktorý práve beží v našich kinách, stvárňuješ nekonvenčného statkára Štefana Baránya, Bertold je tiež podobná rola. V Olšanoch si zas skutočným famárom, so všetkým, čo k tomu patrí.
- Útek do Budína, tam hrám krachujúceho stakára v 20. rokoch 20. storočia. A keď mi to režisér Martin Luther ponúkol, tak som mu povedal: Chlapi, to ste si vybrali dobre, o tom niečo viem. Môj strýc Sigmund bol veľký kulak. A miloval kone. Znárodnili mu statok a nechali mu len kuchyňu. Odtiaľ dovidel, ako mu to celé chátra. Kone mu niekde odvliekli... Užil si vojnu, potom celý ten komunizmus a s nášupom ešte okupáciu.
Dlhý čas ťa bolo vídať s bradou...
- To bolo kvôli filmu Pupendo, ktorý som nakrúcal s režisérom Hřebejkom. Už sme ho dotočili. Dal som si ju demonštratívne oholiť v Manéži.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
