súčasne aj jedným z architektov terajších ekonomických reforiem sme sa porozprávali nielen o týchto aktuálnych "strašiakoch" našich peňaženiek.

Už mesiac bojuje NBS a čiastočne aj vaše ministerstvo proti rýchlemu zhodnocovaniu slovenskej koruny voči zahraničným menám. Viacerým popredným analytikom sa však nepáči spôsob, a taktiež nevedia pochopiť dôvody, prečo NBS podľa nich tak "draho" chráni korunu.

- V štvrtok večer som sa zúčastnil na rokovaní Bankovej rady NBS, kde sme rokovali práve aj na túto tému. Samozrejme, že z hľadiska životnej úrovne, úspor a kúpnej sily našich občanov je lepšie, ak mena posilňuje. Lenže neadekvátne posilňovanie meny môže spôsobiť celkovú ekonomickú nerovnováhu. Silná koruna môže obmedziť konkurenčnú schopnosť slovenských podnikov na zaahraničných trhoch a možnosťou lacnejších dovozov k nám aj zvyšovať deficit zahraničnoobchodnej bilancie. A to sa potom môže prejaviť tlak na skokové znehodnotenie meny. Veľmi pozitívne očakávania s vytvorením stabilnej vlády, schválením programového vyhlásenia a reformnými opatreniami v rozpočte vyvolávajú optimistické opatrenia investorov na zhodnotenie koruny. Prichádza tu aj špekulatívny krátkodobý kapitál, ktorý nakupuje koruny, a to potom vplýva na zhodnotenie meny. Problémom je to, ako sa má NBS brániť takémuto vývoju, keďže niektorí "hráči" na finančnom trhu disponujú omnoho väčšími prostriedkami ako naša národná banka.

Aký by podľa vás mal byť optimálny kurz koruny voči euru?

- Mohol by ním byť aj ten súčasný okolo 41,50. Vo všeobecnosti by sa mal držať v hraniciach medzi 41 až 42 Sk za euro, pretože v takomto prípade by neohrozoval celkovú rovnováhu našej ekonomiky. Súčasné zhodnocovanie by som nazval typickým príkladom tzv. ceny za úspech... Vyvolali sme ho pozitívnymi očakávaniami z plánovaných reforiem a vývojom po voľbách. A tieto veci hodnotím pozitívne.

Lenže naši exportéri to až tak nevidia, za rovnaké množstvo vyvezeného tovaru dostanú kvôli silnej korune menej...

- Našťastie zatiaľ nenastal taký vývoj, ktorý by ich ohrozoval. Dôležité je, aby sa aj tým mohol vytvoriť silný tlak na reštrukturalizáciu ekonomiky vrátane priemyslu, prípadne získavanie modernejších technológií. Potom by mohli vyrábať tovary s vyššou mierou pridanej hodnoty, kde už tá tzv. cenová konkurencieschopnosť nie je až tak citlivá. Aj exportéri môžu začať hľadať vnútorné rezervy vo svojich nákladoch, ak chcú vykompenzovať svoje kurzové straty.

Podľa nedávno zverejnenej štatistiky dosiahla miera nezamestnanosti na Slovensku v októbri len 16,5 percenta, čo je najmenej za posledné 4 roky. Analytici to dávajú do súvislosti aj s politikou bývalej Dzurindovej vlády pri znižovaní nezamestnanosti.

- S tým môžem len súhlasiť. Ak budeme pokračovať v reformách sociálneho systému, ktoré zabránia jeho doterajšiemu zneužívaniu, som presvedčený, že tie čísla môžu ešte ďalej klesať. Verím, že po pozvánke do NATO a blížiacemu sa vstupu do EÚ nám k tomu dopomôže aj príchod ďalších investorov zo zahraničia.

V tlači sa teraz vedie polemika o tom, o koľko korún sa zvýšia priemerné náklady na jednu domácnosť po avizovanom zvýšení niektorých regulovaných cien od januára budúceho roku. Odborári hovoria o vyše 1000 Sk, vy to považujete za nadsadené, no aj vami spomínané cifry sú vždy iné. Takže, kde je pravda?

- To sú zbytočné nedorozumenia. Už pred mesiacom, keď sme mali k dispozícii len hrubé odhady, som vyslovil predpoklad, že pôjde o 400 Sk na jednu domácnosť. Po presnejších odhadoch, ktoré sme obdržali od Štatistického úradu a ministerstva práce sme hovorili, že vplyv cien na jednu priemernú rodinu bude predstavovať 530 Sk. Ak k tomu pripočítame zmeny v sadzbe spotrebnej dane a DPH, pôjde dokopy asi o 630 Sk. Tá suma ešte môže byť o trochu vyššia, lebo ceny elektriny asi budú ešte o niečo vyššie, no nepôjde o dramatické zvýšenie.

Aký bude mať na domácnosti vplyv postupné zjednocovanie sadzieb DPH a preradenie niektorých tovarov a služieb zo základnej do nižšej sadzby DPH, resp. naopak?

- Nemyslím si, že by bežní ľudia mali vo svojich peňaženkách nejako negatívne pocítiť. Skôr by som sa prikláňal k opaku... Motoristom to vysvetlím na príklade benzínu. Hoci spotrebná daň na ňom vzrastie o 80 halierov, tým, že sa bude zdaňovať už len 20 percentami, toto zvýšenie sa vykompenzuje. Navyše ceny ropy klesajú a aj koruna je silnejšia k doláru, napriek zvýšeniu spotrebnej dane by ceny benzínu mali mierne klesnúť.

Už trinásť rokov hovorí každá vláda bez ohľadu na to, či jej predsedom je V. Mečiar alebo M. Dzurinda, že našim obyvateľom bude lepšie, no najprv je potrebné uskutočniť rozsiahle ekonomické reformy, ktoré vďaka uťahovaniu opaskov spôsobia zhoršenie ich situácie. To je aj prípad súčasnej vlády... Takže, kedy konečne potešíte verejnosť?

- Nechápem, prečo sa média stále pýtajú a neustále opakujú, kedy bude lepšie. Veď rok 2002 je rokom výrazného rastu reálnych miezd! Vo verejnom sektore je 10-12 percent a celkovo v našej ekonomike to bude okolo 7 percent.

To hovoríte o tomto roku, no v tom budúcom sa vďaka predpokladanej inflácii ani zďaleka tieto čísla nedosiahnu...

- Aj v minulom roku rástli reálne mzdy, no nie až tak ako v súčasnosti. Čudné je to, že napriek ich výraznému rastu si len 20 percent ľudí myslí, že sa zvyšuje ich životná úroveň.

No zrejme tých zvýšných 80 percent to v peňaženkách nejako necítia...

- Skôr by som povedal, že podliehajú atmosfére, ktorú im podsúvajú médiá. Z nich sa neustále valí, že je tu zle, zle, zle... Lenže to vôbec nie je pravda. Možno, že v rokoch 2003 a 2004 budeme musieť trochu priškrtiť, no oproti 1999 to občania až tak nepocítia. Kým v roku 1999 sa reálne mzdy prepadli o 5 percent, teraz predpokladáme, že aj napriek inflácii v celom národnom hospodárstve narastú zhruba do 1 percenta. Z krátkodobého hľadiska môžeme síce hovoriť o pribrzdení ekonomického rastu, no po uskutočnení potrebných reforiem by nás mal čakať už len dlhodobo udržateľný ekonomický rast miezd a životnej úrovne.

Veľkú polemiku vyvolalo menovanie exministerky privatizácie za SOP Márie Machovej do funkcie šéfky Ústredného daňového riaditeľstva. Šéf ANO Pavol Rusko nám povedal, že riaditeľské kreslo dostala od SDKÚ ako "trafiku" za to, že vo svojej predchádzajúcej funkcii sa angažovala pri privatizácii SAD...

- Nerád by som komentoval vyjadrenia pána Ruska. Vymenovanie riaditeľa ÚDR je plne v mojej kompetencii a do toho si nedám hovoriť od nikoho, teda ani od neho. Koaličných partnerov som informoval o svojej nominácii, no nikto nemal žiadne konkrétne výhrady. A nemal ich ani pán Rusko, hoci som v médiách zachytil určité šumy na jej adresu. S pani Machovou som sedel štyri roky vo vláde, považujem ju za kvalitnú odborníčku, a tak som ju vymenoval.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári