slovenskému rádiohitu roka Čo bolí, to prebolí sympatická Češka Martha, ktorá nechýbala ani v sobotu v Bratislave na galavečere Slávik 2002. S Mekym ako hosť absolvovala aj celé jeho nedávne Modré turné.

Kto vôbec ste, Martha?

"Mám 25 rokov, žijem v Prahe, pochádzam z východných Čiech, z mestečka Holice medzi Pardubicami a Hradcom Králové, do Prahy som prišla pred piatimi rokmi za prácou, v súčasnosti pracujem ako produkčná publicistiky televízie Nova, počas Modrého turné som vlastne mala neplatené voľno vďaka tomu, že ma naň Meky pozval, a nedávno som dokončila svoj debutový album s názvom To jsem já."

Spievali ste už predtým?

"Ale skôr len tak s kamarátmi a na rôznych akciách iba tak ´pro legraci´."

Tak prezraďte, ako sa z kačiatka stala princezná.

"Mala som šťastie, v Prahe som s kamarátkou organizovala takú väčšiu narodeninovú párty, kam sme si pozvali kamarátov, kamaráti pozvali ďalších kamarátov, tí pozvali dídžejov, bola to párty vo väčšom štýle, mali sme aparatúru, niekedy po polnoci som vzala mikrofón a začala som len tak spievať, asi som sa vtedy zapáčila dídžejovi a producentovi Honzovi Horáčkovi, oslovil ma a začala som spievať s ich funky kapelou."

A ako sa narodilo dueto Čo bolí, to prebolí?

"Honza Horáček raz sedel v štúdiu, zavolal mi do práce, že by potrebovali pár vokálov, vravím - fajn, nie je problém, na čo to je? A on, že je to Mekymu na album, a ja - ty si sa azda zbláznil! Veď je tu veľa super speváčok, školených, to predsa nejde. A on ale príď, uvidíme. Ušili na mňa trochu búdu, aby som nemala trému, lebo som trochu trémista. Začala som si tam skúšať druhý hlas a Honza len tak popod fúzy vraví ale, Marti, vieš, ono to vlastne nie je tak celkom len druhý hlas, máš tam slohu i refrén. A ja ty si sa úplne zbláznil! Ale naspievala som to, na trému som ani nemala čas. Takže z vokálov bola napokon sloha, refrén, spoločný refrén, čiže vlastne dueto, naspievala som to celé ešte v ten deň a s pánom Žbirkom sme sa potom videli vlastne, až keď už pesnička bola takmer hotová, a jemu sa to páčilo. Tomu, že tá pieseň pôjde do rádií, som uverila, až keď mi Honza oznámil, že bude aj na Mekyho novom albume, takže to bol pre mňa v auguste taký narodeninový darček."

Martha, na koncerte Modrého turné v Košiciach ste odspievali len jedinú pieseň, po celý zvyšok koncertu ste teda boli akoby len jedným z divákov, ako ste sa vôbec cítili v úlohe akejsi zlatej rybky či talizmanu Modrého turné?

"Talizmanom som nebola, to nie, ale myslím, že aj pre chlapcov z kapely to bolo trochu spestrenie, že som na to pódium aspoň na tú chvíľu prišla, zvyčajne som spievala dve piesne, okrem Čo bolí, to prebolí aj jednu vlastnú To jsem já z môjho albumu. Ale bolo to fajn, brala som to ako veľkú skúsenosť, bola som šťastná, že som tam vôbec bola a bola to pre mňa super dovolenka."

Ako po ´boome´ po singli Čo bolí, to prebolí, vôbec vnímate svoju popularitu?

"Bolo to príjemné, keď ma už ľudia začali oslovovať v metre a pýtať podpis, tak som si povedala: ´sakra, to už by som sa asi mala začať správať slušnejšie´, ha, ha, ale bolo to fajn."

Ako sa voláte naozaj?

"Martina Vorlová."

Máte fantasticky brčkavé vlasy, sú také poskrúcané prirodzene?

"Pýtala som sa mamky, či nemám nejaký černošský pôvod (úsmev), ale nemám, také brčky však vraj mala i moja prababička."

Počúvali ste Žbirku ako malá?

"Samozrejme, je to hudba môjho detstva, skoro všetky jeho pesničky poznám naspamäť."

V tomto rozhovore raz hovoríte Meky, raz pán Žbirka, vykáte si navzájom?

"Tykáme."

Autor: vra

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári