poliklinikou kardiocentrum. Lekárska fakulta je dotknutá tým, že nebola prizvaná na rokovania o reštrukturalizácií, niektorí zamestnanci nemocnice sa zas boja, že prídu o prácu. So vznikom samostatného Východoslovenského ústavu srdcových chorôb totiž súvisia viaceré zmeny v spomínanom zdravotníckom zariadení.
"Prvoradým cieľom vzniku špecializovaného ústavu je nesporne zlepšenie kvality poskytovanej zdravotnej starostlivosti a preto ten, kto nesúhlasí s jeho zriadením, bojkotuje iniciatívu v prospech obyvateľov tohto regiónu. Toľko na margo odporcov projektu. Samozrejme, vznik ústavu si vyžiada reštrukturalizáciu, ktorá sa dotkne viacerých pracovísk a my rátame s tým, že narazíme na vlnu nesúhlasu," skonštatoval v piatok riaditeľ FNsP Róbert Roland.
Ako sme sa dozvedeli, vznik ústavu si vyžiada predovšetkým rozšírenie počtu lôžok. Preto dôjde k redukcii počtu postelí na kožnej klinike, pričom do časti jej terajších priestorov sa presťahuje hematológia. Jej presťahovaním získa kardiochirurgia na druhom poschodí priestor na rozšírenie. Priestory však potrebuje aj kardiológia a keďže uvoľniť ich na prvom poschodí by bolo komplikované vzhľadom na to, že tam funguje dialýza a klinika anestéziológie a intenzívnej medicíny, navrhuje vedenie nemocnice zrušiť II. internú kliniku na štvrtom poschodí. Ostatne, takýto návrh predložil riaditeľ nemocnice ministerstvu zdravotníctva už dávnejšie.
"Všetky pre a proti odčlenenia kardiocentra od FNsP je zatiaľ predčasné menovať, myslím však, že bude predovšetkým pre pacientov prínosom," poznamenal R. Roland, podľa ktorého v súvislosti s odčlenením pracoviska poklesnú nemocnici veľmi výrazne fixné náklady.
Myšlienka vzniku špecializovaného ústavu nie je žiadnou novinkou, takúto ambíciu mali pracovníci kardiocentra už dávnejšie. Ich návrhy však donedávna ministerstvo zdravotníctva ignorovalo, oslovili až nového ministra Rudolfa Zajaca. Ten sa rozhodol zrealizovať túto myšlienku v čo najkratšom čase, preto záležitosti dostali rýchly spád. Riešením komplexných úloh v súvislosti so vznikom ústavu bol poverený primár kardiologického oddelenia FNsP MUDr. Martin Studenčan, PhD., ktorý nám priblížil dôvody pre jeho zriadenie.
"Vznik Východoslovenského ústavu srdcových chorôb v Košiciach má viacero dôvodov. V prvom rade sa zvýši počet kardiologických a kardiochirurgických výkonov v našom regióne a vyrovná sa existujúca asymetria v dostupnosti týchto výkonov na Slovensku. Zlepší sa tiež efektívnosť a operatívnosť riadenia v porovnaní s terajšou situáciou, keď je kardiocentrum súčasťou veľkej nemocnice. No a v neposlednom rade sa splní požiadavka zdravotných poisťovní na sprehľadnenie a cielený tok financií do kardiovaskulárneho programu, keďže terajšie platby za objednané kardiologické a kardiochirurgické hospitalizácie sa neadresne rozplývajú v ekonomike nemocničného gigantu," zareagoval MUDr. Studenčan.
Ústav by mal mať podľa jeho slov 112 postelí, v súčasnosti je ich asi sedemdesiat. Pozostávať bude z dvoch oddelení - kardiologického a kardiochirurgického, ktoré budú zabezpečovať špičkovú starostlivosť pre cca 1,6 miliónov pacientov z východoslovenského regiónu.
"Slovensko sa, čo sa týka život zachraňujúcich výkonov na srdci, zďaleka nemôže porovnávať s krajinami EÚ, ba ďaleko zaostáva aj za susednou Českou republikou. Kým vo vyspelých európskych krajinách sa zrealizuje cca tisíc kardiochirurgických operácií na milión obyvateľov ročne, u nás je to necelá tretina. V prípade iných operačných zákrokov je rozdiel ešte výraznejší. V ČR sa napríklad urobí na milión obyvateľov až 1200 angioplastík srdcových tepien ročne, kým na Slovensku iba 233. Výrazný rozdiel je aj v prípade implantácií stentov (ČR 900, Slovensko iba 130 na mil. obyvateľov). Takisto je veľký rozdiel v dostupnosti týchto výkonov medzi jednotlivými regiónmi Slovenska. Východoslovenský je ďaleko na chvoste, zaostáva nielen za Slovenským ústavom srdcovo-cievnych chorôb v Bratislave, ale aj za regiónom stredného Slovenska. To by sa malo po vzniku Východoslovenského ústavu srdcových chorôb v Košiciach zmeniť," zdôraznil Martin Studenčan, podľa ktorého je ambíciou zriaďovaného ústavu do dvoch rokov strojnásobiť počet diagnostických katetrizácií a výrazne navýšiť aj počet angioplastík a kardiochirurgických operácií.
"Pacient, ktorého po infarkte okamžite prevezú do nemocnice, má asi 95-percentnú šancu, že prežije, pokiaľ podstúpi okamžite angioplastiku (ide o otvorenie srdcovej tepny katetrizačnou technikou). V Českej republike je bežné, že sa tento postup realizuje 24-hodín denne, rovnako je to v Bratislave. V Košiciach však v súčasnosti angioplastiky u akútnych infarktov robíme iba v pracovnom čase... Preto je v košickom regióne riziko úmrtia na infarkt niekoľkonásobne vyššie, a to aj napriek tomu, že angioplastiky vieme vykonávať a sme na to pripravení technicky aj personálne. To je len jeden z problémov v klinickej praxi, ktorý chceme vznikom ústavu vyriešiť a zvýšiť tak dostupnosť život zachraňujúcich výkonov pre pacientov," zdôraznil MUDr. Studenčan.
Projekt vzniku ústavu je však zatiaľ iba vo fáze príprav a definitívne slovo bude mať samozrejme ministerstvo zdravotníctva.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
