speváčka Lucia Šoralová. "Vyhľadávam hudbu, ktorú treba počúvať pozorne a pri ktorej sa dá rozmýšľať. Väčšinou sú to moji obľúbenci, folkáči. Nohavica, Vysockij, alebo potom Hegerovej šansóny. Momentálne máme v aute, v ktorom ma vozí môj manažér, českú verziu muzikálu Jesus Christ Super Star, ktorá je úplne úžasná. Chýbať mi nesmie Sting alebo piesne Zuzky Navarovej. Ale hudbu počúvam väčšinou, keď cestujem a som nedobrovoľne odkázaná na ničnerobenie. Ináč sa vo chvíľach voľna, ktorých je poskromne, stretávam s rodinou, známymi, alebo dávam dohromady svoj bratislavský byt," rozhovorila sa Lucka.
Ak by si mala vybrať, kde strávi príjemný večer, je to práve jej byt, v ktorom sa zdržiava veľmi málo. Pocit domáceho pohodlia jej nahradí akúkoľvek dovolenku. Ako hovorí, keď je doma, nemusí už nikam chodiť. "Veľmi túžim po tom, aby som mohla viesť svoju domácnosť súvisle aspoň jeden týždeň v roku," priznáva prechodná Pražanka Lucia netradičný sen. Keď nepracuje, najčastejšie dáva prednosť spánku, ktorého má chronický nedostatok. Na druhej strane však nie je typ, čo dlho obsedí na jednom mieste a vždy si nájde nejakú zábavku.
Číta rada, obľubuje vtipné poviedky, diela, ktoré sú písané s nadhľadom. Svojím humorom je jej blízky napríklad Woody Allen. "V kine som naposledy videla Men in Black II, bolo to strašné. Vybrala som sa na to so sestrou intelektuálkou a skoro sme tam umreli nudou. Strašne rada by som si pozrela Kuskuricov film Čierna mačka biely kocúr, o ktorom som už strašne veľa počula. Ale mám i obľúbené filmy, také, čo oplývajú výbornou hudbou, ako sú Červená kalina, Cigáni idú do neba či Ružové sny. Milujem rómsku tematiku, tajomno, ktoré vyžaruje z ich kultúry."
V móde jej radí najlepšia kamarátka, ktorá študuje návrhárstvo vo Viedni. "Keby som stíhala, nechám si u nej šiť všetky veci, ale na to azda príde čas. Môj štýl sa nedá charakterizovať, obliekam sa podľa nálady. Som recesistka, schopná na seba obliecť hocičo. Jeden deň vyzerám ako dáma a klopkám opätkami, inokedy chodím vo vyťahaných svetroch a lá šedá myš. V mojom šatníku nájdete lolitkovské šatôčky, ale i športovú no napriek tomu sexy eleganciu," vraví Lucia, ktorá nenávidí mrkvové nohavice a módne kreácie, aké so sebou priniesli osemdesiate roky, ktoré si musela sťa dieťa vytrpieť v plnej miere.
Čo sa týka stravy, zaručene jej najviac chutí všetko, čo je nezdravé, farbené, konzervované či inak chemicky upravované. Keď jej niečo nechutí, je jej jasné, že to bude zdravé. "A som strašne na sladké. Milujem banány opražené v čokoláde, ako to robí moja mama. A tiež ľúbim ríbezľovú omáčku, ktorá sa vyrába z ríbezľového kompótu, do toho sa pridá jemná zápražka, cukor a smotana. Je to sladké a dáva sa to na normálne slané mäso, spolu s knedlíkom," mňamká speváčka, ktorá najčastejšie pije čaj. Kedysi holdovala káve, ale keď začal protestovať žalúdok, musela s kávičkovaním prestať. "To je jediný spôsob, ako ma donútiť skončiť s nezdravým stravovaním. Podobne som si naordinovala s kamoškou násilné prejedenie sa čokoládovej zmrzliny, na ktorú sme boli ´úchylné´. Mali sme pätnásť a chceli sme schudnúť. Tak sme si našetrili prachy, každá striedavo platila a celý týždeň sme denne museli nasilu zjezť desať kopčekov čokoládovej zmrzliny za dvadsať minút. Na štvrtý deň sa nám už dvíhal žalúdok, ale vydržali sme to dohodnutý týždeň. Zabralo. Dva roky potom sme sa na zmrzlinu nemohli ani pozrieť. A mala som pokoj. Žiaľ, s Nutellou sa to nedá. Tá sa dá jesť donekonečna. Príde ti síce zle, ale na druhý deň sa na ňu opäť vrhneš."
Peniaze, ktoré si Lucia vyspieva, najradšej míňa na prekvapká a darčeky pre známych. Chodí po obchodoch, kde okamžite nechá všetko, čo zarobí, len aby splnila ich priania. Svoje zhltnú aj astronomické telefónne účty.
Ak by sa náhodou našiel čas, nebráni sa ani cestovaniu. Najviac ju láka Izrael. Priznáva, že neholduje historickým pamiatkam ani fotografickému dokumentovaniu svojich cestovateľských aktivít a trofejí z ďalekých krajín. "Som cvok. Ja žijem intuitívne, radšej sa stretávam s tamojšími ľuďmi a vychutnávam si pocity z miest, kam náhodne zablúdim. Keď som bola v Amerike na turné s Lúčnicou, doniesla som si odtiaľ 360 fotiek celého súboru v rôznych polohách a pozíciách. Žiaľ, z Ameriky tam veľa nevidno, nejak som na to zabudla. A keď sa ma spýtate, kde všade sme boli, ja fakt neviem. Pamätám si len dojmy," dodáva s úškrnom žieňa, ktoré vôbec nevlastní vodičský preukaz, neholduje automobilizmu ani počítačom, na ktorých tak maximálne "chatuje" s priateľmi.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
