stredajšieho večerného benefičného koncertu pre našu dušu. Koncert zorganizovalo Združenie príbuzných a priateľov Radosť, ktoré sa venuje rodinám s duševne hendikepovanými.
Paťa, ako si ju mnohí pamätajú z priam legendárnych nedeľných ranných televíznych programov pre deti s Kukom, má tiež chorú dcérku.
"Miška je človek s mentálnym hendikepom. Keď sme sa to dozvedeli, pýtala som sa boha, prečo práve ja, kde som spravila chybu, za čo je to trest. Ale postupne som si uvedomila, že je to naozaj boží dar. Miška nás všetkých učí byť inými, tolerantnejšími, trpezlivejšími. Ktovie, keby som ju nemala, možno by som bola nejaká herečka, ktorá by si žila niekde na výslní a vôbec by sa nezaujímala o tento svet, možno by som bola povrchná, pyšná - čo netvrdím, že nie som - ale omnoho viac o sebe premýšľam a pracujem na sebe."
P. Jariabková otvorene a úprimne hovorí o svojom nešťastí a vlastne šťastí, ktorým jej dievčatko pre ňu je.
"Dovtedy som mala svoj svet nalinajkovaný, myslela som, že budem matka úspešných krásnych detí, že dcéra bude baletka alebo výtvarníčka alebo športovkyňa. Ale zrazu som si uvedomila, že Miška už má štyri roky, päť, šesť, devätnásť, a stále si nevie zaviazať šnúrky. Musela som úplne zmeniť hierarchiu hodnôt normálnu pre bežného človeka."
Z jej slov cítiť kdesi hlboko v jej vnútri trápenie, ktorým sa už prehrýzla, ale aj, naopak, práve o to väčšie odhodlanie byť, napriek všetkému zlému, šťastnou šťastnou tým svojím vlastným, iným šťastím.
"Raz ma pozvali moderovať vianočný koncert do školy, boli tam deväť-desaťročné dievčatká, práve také veľké ako vtedy Miška, mali na hlavách také tie malé bábovčičky z vlasov a čepčekov, nádherné sukienky, všetky mali špičky, biele pančušky, vyzerali ako malé víly, cupitali, štebotali, mali nádherné ladné pohyby, a mne bolo ľúto, že moja dcérka nikdy takáto nebude. Ale už som vedela, že do Dunaja kvôli tomu neskočím, svet sa nezrúti a budeme s ňou mať iné radosti. Toto vám nečakane život dal. Všetko je úplne ináč. A ostáva vám len prijať to, a to nejde hneď, musíte sa to naučiť. Môžete dlho plakať do vankúša, odmietať to celý život, nenávidieť to dieťa, dať ho do ústavu možností máte veľa. Nikoho neodsudzujem za to, čo urobil, lebo každý robí len to, čo v tej chvíli vládze."
Už Patrícia vie, čo jej dcéra potrebuje.
"Najhoršia je ľútosť, môj otec to dlho nedokázal prijať, veľmi ju ľutoval a vždy jej hovoril: ´Ach, ty moje chúďatko´, všetko chcel robiť za ňu, pomáhal jej. Minule hovorím Miške: ´Zaviaž dedkovi šnúrky´. Ona to, samozrejme, nevie, ale chytila tie šnúrky a začala ich tak prekrižovávať a on bol úplne šokovaný. Keď mala Miška tri roky a nevedela si zaviazať šnúrky, zúrila som, keď mala štyri, zúrila som, keď mala päť, pochopila som, že to nie je to najdôležitejšie, teraz má devätnásť a je mi to úplne jedno, kupujem jej topánky bez šnúrok na suchý zips. Naučila som sa myslieť inak. A stále si hovorím, že možno v tridsiatke sa to naučí."
Aká vôbec Michala je?
"Je veľmi vzácny človek, má v sebe vagón lásky, bezbrehej lásky pre všetkých. Rada kreslí, maľuje, miluje hudbu, skáče pri nej ako slon, počúva ju hrozne nahlas, piští pri tom, zbožňuje Lunetic, sleduje ich a vystrihuje si o nich veci. Rada so mnou chodí do divadla, pozná naspamäť všetky moje predstavenia, dokonca aj texty, mohla by zaskočiť za šepkárku. Vie v tej správnej chvíli prísť - a to na nej obdivujem a povedať: ´Maminka, ľúbim ťa´. A to je presne tá veta, ktorú potrebujete počuť vtedy, keď je vám nanič."
A Kuka pozná?
"Pozná, sledovala ho, chodievala aj do štúdia, neviem, ako to vtedy vnímala, čo si o tom myslela, už je to dávno, už je veľká, vravieva: ´Už mám devätnásť!´"
Na koncerte vystúpili organista Ivan Sokol, Ľubo Varinský s Košickým detským speváckym zborom či Collegium Technicum s dirigentom Karolom Petróczim, i Lucia Harvanová, Alena Trnová a Jozef Haluza. Medzi aktivity združenia Radosť patrí artterapia (liečba umením), muzikoterapia (liečba hudbou), ergoterapia (liečba prácou), tie prebiehajú v Klube duševného zdravia na psychiatrickej klinike v novej nemocnici každú stredu od 14. do 17. hodiny, prednášky, besedy a porady zas každú poslednú stredu v mesiaci na rovnakom mieste od 17. do 19. hod. Radosť lieči duševne chorých aj jazdou na koni, tancom, navštevujú koncerty štátnej filharmónie, chodia na psychorehabilitačné pobyty na Ružín, Štós či do Kežmarku, ktoré sú zadarmo, hlavne vďaka intenzívnej finančnej podpore generálneho sponzora IQ Servis a. s. Košice.
Autor: lp
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
