dokazuje aj prípad nášho čitateľa. Pri vybavovaní sa zistilo, že nemá doklady na obdobie niekoľkých mesiacov v roku 1970, ako aj na čas od 1. decembra 1958 do 15. augusta 1964. Získať spätne doklady býva často komplikované, pretože v drvivej väčšine prípadov ide o firmy, ktoré už dávno zanikli. Aj v tomto prípade bolo potrebné zdokladovať zamestnanie ešte v štátnej firme, ktorá bola medzičasom sprivatizovaná a aby to nebolo jednoduché, privatizér sa už stihol dostať do konkurzu. Čo však nášho čitateľa prekvapilo, to bol šek od jemu neznámej súkromnej firmy Archobs s. r. o. Banská Bystrica na zaplatenie sumy 681 korún. Túto sumu mal zaplatiť, pretože firma Archobs, ktorá má v predmete činnosti aj archivovanie dokladov, vyhľadala príslušnú agendu a zdokladovala mu chýbajúce obdobie.
Náš čitateľ sa však zamýšľa nad tým, že on súkromnú firmu o túto službu nepožiadal, ale bola to Sociálna poisťovňa, pobočka Martin. Preto sa pýta, či je povinný túto sumu zaplatiť.
Oslovili sme najskôr konateľa spoločnosti Archobs Ing. Štefana Csontosa. "Na vyhľadaní príslušnej agendy pracoval jeden náš zamestnanec jeden celý pracovný deň. Firma, v ktorej pracoval, bola v takom stave, že keď sme išli archivovať jej doklady, čo sa v zmysle zákona musí, doslova sme zbierali dokumenty po zemi. Vyčíslili sme teda len cenu nami vykonanej práce, ktorá je napríklad v porovnaní so štátnym archívom podstatne nižšia, tam si účtujú za stranu sto korún, čiže by to vyšlo v tomto prípade na asi 2 100 korún. Identifikovali sme mu vlastne sedem odpracovaných rokov. Je v záujme žiadateľa o dôchodok, aby mal zdokladované celé odpracované obdobie, a tak sa mi zdá logické, že za nami reálne vykonanú prácu zaplatí jednorazový poplatok. Pokiaľ ide o človeka, ktorý je v sociálnej núdzi, môže nás požiadať o odpustenie tohto poplatku, naša firma na tých 681 korunách určite nezbohatne," uviedol v tejto súvislosti konateľ firmy.
Spoločnosť Archobs o túto službu požiadala Sociálna poisťovňa, konkrétne pobočka Martin, a tak sme o stanovisko požiadali aj tlačové oddelenie bratislavského ústredia Sociálnej poisťovne. V prvom rade nás zaujímalo, keďže Archobs pracoval na základe žiadosti Sociálnej poisťovne, či je v poriadku, že si peniaze nárokuje od žiadateľa dôchodku. Nemôže sa stať, že si Archobs bude peniaze nárokovať dvakrát, raz u žiadateľa a raz u zadávateľa, teda Sociálnej poisťovne?
"V prípade, že občan si doklady, respektíve údaje potvrdzujúce dĺžku jeho zamestnania od uvedenej spoločnosti sám nevyžiadal, neexistuje právny dôvod na zaplatenie nejakého poplatku z jeho strany a teda občan nie je povinný ho ani zaplatiť. Čo sa týka v konkrétnom prípade vzťahu Sociálnej poisťovne a spoločnosti Archobs, aby sme sa mohli vyjadriť k problému dôsledne, museli by sme mať k dispozícii doklad (list), ktorým uvedená spoločnosť zdôvodňuje svoj postup. Bez tohto dokladu sa k problému konkrétnejšie vyjadriť nemôžeme. Pokiaľ však občan o spomínanú službu nepožiadal a spoločnosť konala na základe žiadosti Sociálnej poisťovne, je to vec medzi Sociálnou poisťovňou a uvedenou spoločnosťou," uvádza sa v stanovisku tlačového oddelenia.
Čo majú robiť ľudia v prípade, ak žiadajú dôchodok a chýbajú im doklady za nejaké obdobie? Ako majú postupovať? Ako predísť problémom a aké sú s vybavovaním tejto agendy spojené náklady?
"Všetko, čo súvisí s vykonávaním dôchodkovej agendy, teda s vybavovaním dôchodkov, robí Sociálna poisťovňa pre občanov zadarmo. Podľa § 4 zákona NR SR č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov sú totiž úkony súvisiace s vykonávaním všeobecne záväzných právnych predpisov o sociálnom zabezpečení vrátane dôchodkového zabezpečenia od poplatkov oslobodené," uvádza Sociálna poisťovňa.
Rovnako aj iné orgány a organizácie sú vo veciach sociálneho zabezpečenia povinné vyhovieť žiadostiam Sociálnej poisťovne a podávať im oznámenia potrebné pre jeho vykonávanie a správu bezplatne (§ 37 zákona SNR č. 543/1990 Zb. o štátnej správe sociálneho zabezpečenia v znení neskorších predpisov).
Ako nás Sociálna poisťovňa dalej informovala, obdobie, počas ktorého bol občan zamestnaný, sa na dôchodkové účely preukazuje najčastejšie evidenčným listom dôchodkového zabezpečenia, ktorý je organizácia povinná viesť, každoročne dávať občanovi podpisovať a po skončení zamestnania odoslať v lehote do 8 dní do Sociálnej poisťovne. Dobu zamestnania však možno preukázať aj iným hodnoverným spôsobom, napríklad pracovnou zmluvou o pracovnom pomere uzavretom na dobu určitú, písomným potvrdením zamestnávateľa (respektíve jeho právneho nástupcu), potvrdením začiatku i ukončenia zamestnania v občianskom preukaze, pracovnom preukaze alebo pracovnej knižke. Vhodné je uschovávat si aj výplatné pásky alebo iné doklady od zamestnávateľa, z ktorých vyplýva, že občan pracoval.
Vo výnimočných prípadoch, ak obdobie zamestnania nie je možné preukázať žiadnym iným hodnoverným dokladom, kedže podľa § 34 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní na dokazovanie možno použiť všetky prostriedky, možno na jej preukázanie predložiť vyhlásenie občana a ďalších dvoch svedkov.
"Upozorňujeme však, že skutočnosť, či sa vyhlásením vierohodne preukázalo obdobie zamestnania alebo nie, posudzuje Sociálna poisťovňa podľa § 34 ods. 5 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní použitím správnej úvahy. Povinnosť hodnotiť to na základe vyhlásenia jej totiž z právnych predpisov nevyplýva. Sociálna poisťovňa po zaobstaraní ďalších podkladov je však povinná hodnotiť vyhlásenie spolu s inými dôkazmi v ich vzájomnej súvislosti, preto nemožno vylúčiť, že vzájomným porovnávaním dôkazov alebo iných podkladov na rozhodnutie sa môže spochybniť vierohodnosť vyhlásenia o zamestnaní," dodáva Sociálna poisťovňa.
Uvedené vyhlásenie občana a dvoch svedkov sa podáva na tlačive "Vyhlásenie o dobe zamestnania a hrubom zárobku na účely dôchodkového zabezpečenia", ktoré vydáva Sociálna poisťovňa a ktoré je každému občanovi k dispozícii na ktorejkoľvek pobočke Sociálnej poisťovne.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
