pred "Dušičkami" prišla uctiť pamiatku svojho muža do urnového hája v košickom krematóriu. Nie je to nič neobvyklé, že pozostalí spomínajú na svojich blízkych a o hrobčeky s urnami sa príkladne starajú. Oveľa nepochopiteľnejšie je však to, ak pozostalí na svojich mŕtvych zabudnú a po urnu s popolom si vôbec neprídu. Žiaľ, aj takéto prípady sa stávajú a nie sú vôbec ojedinelé.
"V našom sklade máme takýchto zabudnutých urien asi päťdesiat. Najstaršie sú z roku 1995 a nikto sa o ne neprihlásil. Dúfal som, že pre niektoré urny si prídu pozostalí aspoň cez dušičky. Ale nestalo sa. Prišli len dvaja. O tých sme však vedeli, pretože sa už vopred ohlásili. A teraz už opäť tak skoro nikto nepríde. Začalo snežiť, takže snáď až na jar. Inak zo zákona podľa vyhlášky o krematóriách sme povinní urny skladovať rok od spopolnenia. Samozrejme, žiadnu urnu sme nezničili ani po tomto termíne, stále dúfame, že si po ňu prídu a zatiaľ máme v sklade miesta dosť. Raz sme skúsili vyzvať pozostalých aj písomne, ale odozva bola veľmi slabá. Buď sa nám zásielky vrátili, pretože bol adresát neznámy, alebo ľudia vôbec na výzvu nereagovali," prezradil nám vedúci košického krematória Miloslav Uram ml.
Podľa jeho slov urna s popolom je hotová do dvoch týždňov od obradu a túto informáciu by pozostalí mali dostať od konkrétnej pohrebnej služby, ktorá pohreb vybavuje.
"Ak chcú mať klienti urnu uloženú v urnovom háji a kolumbáriu na verejnom cintoríne, nie je to pre nás problém. Zašleme ju tam, kde si ju pozostalí želajú mať. Taktiež urny posielame poštou aj do iných miest. Napríklad do Rožňavy, kde kramatórium nemajú a nebožtíka preto spopolňujeme u nás."
Urny s popolom sú všetky absolútne rovnaké, plastové, od jediného výrobcu v Čechách. Napriek rovnakej forme nemôže sa stať, že by vydali urnu s popolom cudzieho človeka.
"Každá urna a nebožtík majú svoje číslo, čiže aj v prípade rovnakých mien nemôže dôjsť k zámene," upokojil nás M. Uram.
Okolo spopolňovania však vždy vznikali fámy. Medzi tie najčastejšie patria morbídne typu, že mŕtvolu pracovníci hodia do pece bez truhly a truhlu opätovne predajú. Alebo že v peci sa naraz pália viacerí nebožtíci.
"Nie je to pravda. Viete si predstaviť, že by sme vyberali mŕtve telá z rakiev a hádzali ich do pece? Čo sme esesáci? A ani si neviem predstaviť, ako by som pracovníkov zaplatil, aby takúto vec urobili," krúti hlavou M. Uram a na dôkaz svojho tvrdenia nás previedol ku spaľovacej peci.
Do pece sa dostane truhla len na úzkych železných vysunutých tyčiach. Už len predstava, ako na tieto tyče nejakým spôsobom montujú mŕtve telá, je viac než hororová. Ani druhá fáma neobstojí. Pec je koncipovaná na jednu truhlu. V žiadnom prípade sa do nej nezmestí viac rakiev.
"Aby sme zabránili šíreniu takýchto klebiet, mali sme kedysi pre verejnosť počas spopolňovacích dní otvorené. Lenže záujem nebol. Len raz prišiel istý 80-ročný dedko, ktorý sa chcel presvedčiť na vlastné oči, ako kremácia prebieha, keďže sa rozhodol pre takýto spôsob svojho pohrebu."
Ďalšími "kremačnými" legendami sú i tie o vyberaní zlatých zubov z mŕtvol.
"Zlaté zuby sa vyberajú na patológii. V peci je totiž teplota do 1 000 stupňov Celzia, takže sa v nej všetko roztaví."
V krematóriu sa spopolňuje vždy vo štvrtok a piatok. Najprv sa musí nahriať pec, čo trvá asi 3 hodiny, keďže pec má výkon 1,2 megawatu. Samotné spopolnenie trvá asi hodinu a pol. Z nebožtíka nakoniec ostane do dva a pol kila popola. Ten sa presype do nerezovej urny. Tá sa ochladí, a potom sa v nej guľovým mlynom popol pomelie a vzápätí vysype do plastovej urny. Spopolnenie s obradom stojí okolo 8 800 korún plus cena rakvy. Ako nám však M. Uram povedal, počet ľudí, ktorí sa chcú dať po smrti spopolniť, z roka na rok mierne stúpa.
"Minulý rok sme spopolnili okolo 1 350 nebožtíkov. Ročná kapacita pece je až 5 400 nebožtíkov."
Ďalšie náklady sú za uloženie urny.
"Od roku 1996 platí zákon, že miesto na urnu sa kupuje minimálne na 25 rokov. Prenájom miesta na toto obdobie v kolumbáriu stojí 3 564 korún a v urnovom háji 6 540 Sk."
Ale urnu s popolom svojho blízkeho môžete mať aj doma.
"Je na to potrebný súhlas starostu. Napríklad istá pani z Kysaku si chcela zakopať urnu s popolom svojho muža vo svojej záhrade. Nie je to problém, ak má písomný súhlas. Súhlas starostu potrebujú aj tí, ktorí chcú popol svojho blízkeho rozsypať mimo našej rozptylovej lúky. Sú však aj také prípady, ako istá pani, ktorá na žiadosť svojo manžela rozsypala jeho popol, lenže predsa len chcela mať naňho pamiatku aj na cintoríne. Preto si tiež zakúpila miesto v kolumbáriu, kde uložila prázdnu urnu," dodal M. Uram.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
