vtedajšia ľavo-pravá Dzurindova vláda a jej poslanci. Nový štátny tajomník ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Michal Horváth (ANO), ako aj rezortný minister Ľudovít Kaník (DS/SDKÚ) síce pôvodne navrhovali, aby bolo celoplošné vyplácanie RP zrušené, avšak aspoň zatiaľ sa ich návrhy minú účinkom. Podľa M. Horvátha sa RP v mnohých prípadoch zneužívajú, pričom riešenie vidí v tom, že sa zmení zákon a budú vyplácané len sociálne slabým, ktorí tieto dávky potrebujú. Paraxom iste zostane aj to, že hoci Ľ. Kaník ako predseda pravicovej DS by plošné RP okamžite zrušil, ako nominant takmer rovnako pravicovej SDKÚ to nemôže urobiť, lebo dzurindovci sú aspoň nateraz proti ich zrušeniu...

Expertka SDKÚ na sociálnu problematiku Zuzana Martináková má na túto dilemu svoje vysvetlenie. Plošné detské prídavky by mali podľa nej existovať minimálne dovtedy, kým sa na Slovensku nebude rozlišovať medzi sociálnou a štátnou rodinnou politikou. Tá prvá má vyrovnávať rozdiely a chrániť sociálne slabé skupiny, kam patria aj niektoré rodiny s deťmi, nízkopríjmové rodiny a rodiny nezamestnaných. Štátna rodinná politika je síce podľa nej prijatá, no zatiaľ nie je z nej zrejmé, ako štát bude podporovať normálne zdravé rodiny. "Oba druhy takejto politiky sa nám celkom pomiešali. Vo všetkých vyspelých krajinách mala pravica zásluhu na tom, aby sa zaviedli detské prídavky. A ich vlády mali jasne stanovené, ako štát chce podporovať rodinnú politiku. Nepýtali sa, či sú tie rodiny bohaté, alebo chudobné. A od toho je oddelený sociálny systém, ktorý vyrovnáva vzniknuté rozdiely," hovorí.

Ak sa s istými drobnými úpravami zachovajú plošné RP (pozri stranu 5), bude to v praxi znamenať, že ich v rovnakej výške dostane dieťa, ktorého rodičia zarábajú dokopy napr. 12 000 Sk, ako aj jeho kamarát, ktorého otec je napr. riaditeľom súkromnej spoločnosti s mesačným príjmom 120 000 Sk. "V tom nevidím až taký veľký problém. Z tých multimilionárov má len veľmi malé percento malé deti, väčšina ich má už odrastené, na ktoré sa prídavky nevzťahujú."

Podpredsedníčka NR SR si nemyslí, že by predsa len bolo lepšie, keby sa prídavky poskytovali rodičom iba do určitej výšky ich príjmu. Argumenty typu, načo sú im RP, keď zarábajú dosť na to, aby svoje deti uživili aj bez nich, však rázne odmieta. "Ak to urobíme a dáme určitú hranicu, vyšlo by nám, že náklady na pravidelné testovanie tejto hranice súvisiace s prijatím ďalších štátnych úradníkov sú omnoho vyššie, než by štát zaplatil tým niekoľkým stovkám detí, ktorých rodičia sú vo vyššej príjmovej skupine. Navyše sa prijal princíp, že si o DP musia všetci rodičia požiadať. Som presvedčená, že napr. mladý Majský a ďalší jemu podobní si takú žiadosť určite nedajú..."

Ani ona sama si ako matka troch detí nedala žiadosť o poskytnutie RP, keďže si vraj nevie predstaviť, že by behala po okresnom úrade s formulármi, ktoré sú k tomu potrebné. Zároveň priznáva, že sa pri rokovaniach o programovom vyhlásení vlády a avizovaných reštrikčných opatreniach postavila proti tomu, aby sa plošné RP zrušili. "Áno, a poviem vám aj dôvod. Nejde tu len o vysokopríjmové skupiny, ale o strednú vrstvu, kde príjem rodiny dosahuje napr. sumu pod 20 000 Sk. Tá u nás žije od výplaty k výplate, no práve oni predtým nespadali do diferencovaného systému vyplácania. To podľa mňa nebolo dobré, a preto som presvedčená, že ich musíme podporovať. Stretla som sa s mnohými rodinami z východného Slovenska, takže veľmi dobre viem, prečo je to také dôležité."

V budúcnosti si však vie predstaviť, že by sa rodinné prídavky nahradili inými dávkami. V momentálne prerokovávanom programovom vyhlásení vlády sa píše o tom, že vláda prehodnotí úlohu prídavkov v nadväznosti na zvýšenie odpočítateľných položiek na daňovníka, rodiča aj detí, zavedenie detských daňových kreditov. S týmto sa stotožňuje aj Zuzana Martináková, avšak podľa nej sa najprv jasne musí zadefinovať, aké kroky chce vláda podniknúť v rámci štátnej rodinnej politiky. "Som za to, aby sa využívala nová forma poskytovania RP cez tzv. daňové kredity. Súčasná odpočítateľná položka vo výške 950 Sk mesačne nie je dobrá, keďže zvýhodňuje vysokopríjmové skupiny ľudí. Daňový kredit však znamená, že sa z daní tomu rodičovi na každé dieťa odpíše fixná suma. A tí, ktorí nebudú dosahovať také daňové príjmy, aby si to mohli uplatniť, tak sa im táto suma bude doplácať. Tým pádom to pôjde do daní a do rodín, ktoré pracujú. Ak na toto pristúpime, zahrnieme tam tie prídavky, ktoré štát teraz veľmi prácnym spôsobom vypláca cez okresné úrady, ale ten systém musí byť súčasťou štátnej rodinnej politiky."

Ak sa podľa Z. Martinákovej dostaneme do tohto štádia, odbúrame tým nie príliš šťastné prvky sociálneho systému. "Prídavky sú v ňom totiž stále zaradené a to je choré. Preto vzniká aj polemika o tom, z akého dôvodu štát platí rodinné prídavky aj na deti multimilionárov. No platí, lebo teraz je to v systéme sociálnych podpôr, to priznávam. Doteraz na to nebola politická vôľa, aby sa to zmenilo. Ale opakujem, keď sa prijme detailná rodinná politika, odstránia sa aj tieto disproporcie."

Prijatie takýchto zlepšovákov očakáva podpredsedníčka NR SR v druhej polovici funkčného obdobia súčasnej Dzurindovej vlády. "Nechcem hovoriť konkrétne termíny, no možno od roku 2005 by už mohla byť aktuálna nielen nová štátna rodinná politika, ale aj s ňou súvisiace daňové kredity a ďalšie záležitosti spojené so súčasnými detskými prídavkami."

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári