smrti. Syn A. Rezeša Július pred týždňom odmietol ponosy G. Haršányovej, podľa ktorej jeho rodina úmyselne robí takéto prieťahy, aby sa dedičské konanie po zosnulom otcovi čo najviac oddialilo. G. Haršányová, ktorá má s exministrom dopravy dvojročnú nemanželskú dcéru Chiaru, si však o tom myslí svoje.

"Nemienim komentovať nevkusnú poznámku Júliusa ohľadne tzv. šúchania nohami v kúte, ktorú sa nepatrí vyslovovať voči žene a matke jeho sestry a už vonkoncom nie v médiách, ale sa iba pokúsim vecne vyjadriť k jeho tvrdeniam," uvádza vo svojom vyhlásení a ďalej pokračuje vysvetľovaním svojich dôvodov.

Július Rezeš tvrdí, že "po otcovej smrti a obdržaní oznámenia o úmrtí sme všetky potrebné doklady postúpili príslušným orgánom... Kolobeh týchto dokladov postupne prechádza od prekladu súdnym znalcom až na matriku, ktorá vystaví úmrtný list". Je to lož, konštatuje G. Haršáynová, "Chcem, aby verejnosť konečne spoznala pravdu. Opieram sa len o zákony a fakty. J. Rezeš by mal odovzdať iba jeden jediný doklad, a to úmrtný list vydaný vo Viedni na matrike iba jednému jedinému orgánu Slovenskej republiky, a to osobitnej matrike na Okresnom úrade Bratislava 1. Túto jednoduchú operáciu J. Rezeš pre mňa z absolútne nepochopiteľných dôvodov považuje za zložitý a časovo náročný proces vybavovania. Mimochodom, celá táto procedúra spolu s cestou do Viedne a späť aj s prekladom do slovenčiny, mne osobne ako laikovi trvala necelý jeden pracovný deň, ale niekoľkým špičkovým právnikom pána Júliusa Rezeša to trvá už 120 dní a navyše je to v nedohľadne."

Podľa jej slov žiadne potrebné doklady nikdy neboli rodinou Alexandra Rezeša postúpené žiadnym slovenským orgánom, o čom môže hocikomu a hocikedy predložiť písomné potvrdenia od osobitnej matriky a z Okresného súdu Košice 2.

"Avšak Július Rezeš žiadne potvrdenie o tom, čo, kedy a komu doručil, nie je schopný predložiť a preto sa vyhýbavo a hmlisto vyjadruje o akýchsi dokladoch a bližšie nešpecifikovaný kolobeh slovenských orgánov, až cez ktoré tieto nešpecifikované doklady majú

doraziť na matriku. Navyše príslušné slovenské orgány (napríklad, konkrétne osobitná matrika, ale ten výpočet ešte nie je konečný) sa zrejme dopustili trestného činu podľa ő 209 (poškodzovanie cudzích práv) a zvažujem podanie trestného oznámenia na vedúcu osobitnej matriky

v Bratislave. Ale asi to predsa urobím preto, aby som aspoň čiastočne odradila zamestnancov štátnej správy (všade tam, kde november 1989 ešte nedorazil) od pokusov zneužitia svojho postavenia, alebo funkcie

a najmä tých ešte stále zarážajúco arogantných a spupných, skorumpovaných a servilných."

G. Haršányovú neuspokojili ani slová Júliusa Rezeša o tom, že v týchto dňoch čakajú na začatie dedičského konania. "Ide o to, že nie je na čo čakať, pretože osobitná matrika, ani ku dňu 8. novembra 2002 nezaslala na Okresný súd Košice II. úmrtný list na meno zosnulého." Taktiež je podľa nej zarážajúco nepochopiteľné, že všetci sudcovia Okresného súdu Košice II. nečítajú noviny, časopisy, ani nesledujú správy v televízii a preto zrejme až doteraz ani netušia, že tak populárna a významná osobnosť, ako bol Ing. Alexander Rezeš, už nežije.

"Inak si neviem vysvetliť, prečo ani jeden zo sudcov nepostupoval podľa zákona, ktorý znie "Súd začne (dedičské) konanie aj bez návrhu, len čo sa dozvie, že niekto zomrel, alebo bol vyhlásený za mŕtveho" (ő 175a odst. 2. Občianskeho súdneho poriadku)."

Zhruba pred troma mesiacmi sa J. Rezeš pre náš denník vyjadril, že Chiaru ako dcéru jeho otca a G. Haršányovej akceptuje ako zákonného dediča. Jej mama to však zatiaľ považuje len za prázdne slová.

"Ak by Július myslel vážne svoje tvrdenie, tak by mal akceptovať aj mňa, ako jej zákonnú zástupkyňu, a preto by ma mohol kontaktovať a odovzdať mi v písomnej podobe zoznam jemu už známeho majetku po zosnulom otcovi (prípadne aj zoznam údajných dlhov, o ktorých som počula) s tým, že v prípade zistenia ďalšieho majetku, tento dodatočne zaradí do dedičského konania. Tak by mal vyzerať postup džentlmena, ktorý to myslí naozaj vážne. Ale, bohužiaľ, skutočnosť je taká, že Július mne, ako zákonnej zástupkyni mojej dcéry nikdy neoznámil, čo bude predmetom dedičského konania. Navyše zrejme naťahuje čas tým, že ani nepožiadal Osobitnú matriku o zápis do knihy úmrtí ani v mieste bydliska zosnulého otca do piatich dní po pohrebe (povinnosť zo zákona pre organizátora pohrebu) nenahlásil matričnému úradu úmrtie."

Popri tom údajne podľa jej slov J. Rezeš užíva majetok svojho otca bez toho, aby sa poponáhľal podeliť so svojou sestrou.

"Popritom však pre médiá rozpráva o akomsi, údajne nevyhnutnom záhadnom kolobehu dokladov, ktorý údajne musí najprv prebehnúť. Navyše, vďaka evidentne umelo vytvoreným prieťahom sa vytvorila situácia, že aj keď bol de facto Alexander Rezeš mŕtvy, de iure bol živý (keďže tento fakt nebol zapísaný do knihy úmrtí) - mimochodom vedúca osobitnej matriky tvrdila pravý opak, keďže evidentne si pletie pojmy de iure a de facto. Tento stav na jednej strane poškodzuje moju dcéru tým, že nedostáva sirotské a nevybavuje sa dedičstvo, na druhej strane ktosi (Július by mal

o tom dobre vedieť) stopol vyplácanie výživného ihneď po tragickej udalosti. Ja ale trvám na tom, aby výživné sa vyplatilo aj za uplynulé štyri mesiace, keďže celú tú dobu otec mojej dcéry bol de iure živý. Kto to spôsobil je jasné z horeuvedeného. Samozrejme

o túto čiastku som ochotná znížiť dedičský podiel svojej dcéry po skončení dedičského konania."

G. Haršáynová takisto odmieta tvrdenia rodiny A. Rezeša o tom, že jej nejde o dcéru, ale o seba.

"Vraj, aby som mohla Chiarin zdedený majetok rozhádzať na svojich frajerov. Môžem to komentovať iba tak, že ja v mene svojej maloletej dcéry predsa netvrdím, že povedzme mám veľké obavy, aby jej brat Július neminul všetky zdedené peniaze, napríklad na české missky a jeho sestra Eva zasa na SMS-ky. Mne by v živote nenapadlo vysloviť niečo také. A na záver chcem touto cestou odkázať Júliusovi ešte niečo. Navrhujem mu, aby sme vytvorili úplne iný model komunikácie, ktorý by javil známky vzájomnej úcty a korektnosti, a to aj napriek tomu, že sa nemáme radi, za čo však Chiara nemôže. Mali by sme to urobiť aj z úcty k zosnulému, strata ktorého bolí nás všetkých. Ak som Tebe, Ďuso, alebo Tvojim blízkym, predovšetkým Tvojej mame a sestre Eve náhodou nechtiac verbálne ublížila, touto cestou vás všetkých chcem požiadať o odpustenie."

Ťažko povedať, či medzi oboma stranami príde k zmieru, no ak aj áno, tak skoro to asi nebude.

"Nemienim už naďalej unavovať a otravovať verejnosť slovnými prestrelkami ohľadom dedičského konania po zosnulom otcovi. Dedičské konanie z našej strany už bude len predmetom rokovaní na príslušnom notárstve, prípadne okresnom súde. Čo sa týka slohovej práce Gabriely Haršányovej, bola tak obsiahla, že som ju nezvládol dočítať a tým pádom moja reakcia na ňu by bola neadekvátna," skonštatoval J. Rezeš.

Ako nám ešte G. Haršányová povedala, doteraz sa len bránila útokom na svoju osobu. Momentálne má však vraj iba jediný záujem.

"Chcem len pokoj, nech sa to už raz a navždy vyrieši. Verím, že súd vyriekne svoje rozhodnutie o dedičstve ešte tento rok."

Keďže v uplynulých dňoch si "sumarirozvala" aj majetok po svojom exmilencovi, zaujímalo nás, na čo prišla.

"Potvrdilo sa to, čo som predpokladala. Väčšina jeho bývalého majetku je už v iných rukách, prípadne je na ňom uplatnené záložné právo. Takže po A. Rezešovi zostal len prakticky bezcenný dom v Krnišove pri Krupine a k nemu patrí aj nejaká orná pôda. Potom má už len byt v Bratislave na Klemensovej ulici a garáž o rozlohe 19 metrov štvorcových v Košiciach na Terase. Kde sa podel zvyšok jeho majetku, vám už asi lepšie zodpovedia iní ľudia...," dodala.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári