detí. Najprv pracovala v Budapešti, a potom už svoj život spojila s obchodom. Pri ňom sa zoznámila s manželom, ktorý pochádzal z Prostějova a mali spolu tri dcéry. Po obsadení Košíc Maďarmi manžel musel odísť do Čiech a v roku 1943 sa rozviedli.
"Bol to môj najkrajší deň," zaspomínala si na deň rozvodu pani Alžbeta.
Medzi dvoma svetovými vojnami zásobovala A. Budínska vojsko rôznymi komoditami a neskôr si v Košiciach otvorila obchod s delikatesami. Neskôr jej však živnosť znárodnili. Práve ťažká práca je podľa jej slov receptom na dlhovekosť:
"Vždy som veľa a ťažko robila a popri tom sa sama starala o tri deti."
Postupne sa ich rodinný klan rozrastal a v súčasnosti okrem troch dcér žije ešte päť vnúčat, 12 pravnúčat a štyri prapravnúčatá.
Píše sa dvadsiate prvé storočie a pani Alžbeta sa dožíva neuveriteľných 104 rokov. Tento vek svedčí o tom, že je pravdepodobne nielen najstaršou obyvateľkou "Terasy", ale aj najstaršou Košičankou. Zablahoželať oslávenkyni a zaspomínať si na časy minulé sme boli včera spoločne i my a nechýbal pri tom ani starosta MČ Západ Pavol Mutafov:
"Toto jubileum je mi obzvlášť milé. Takéhoto veku sa totiž dožila aj moja babka," povedal.
V rodinnej atmosfére s pomocou dcéry jubilantky Jarmily Viewegovej sme si s pani Alžbetou príjemne podiskutovali.
"Mamka sa stále zaujíma o život okolo seba. Vstáva ráno o jedenástej a chodí spať o desiatej večer. Jej najobľúbenejšie relácie sú seriály a správy," prezradila nám dcéra Jarmila.
Pani Alžbeta je síce už menej pohyblivá a čoraz viac sa vracia v myšlienkach do časov minulých, ale ani budúcnosť jej nie je ľahostajná.
"Pravdaže som bola voliť. Bola by to hanba, keby som nebola. Prišli za mnou aj s urnou."
Jubilantka stále žije sama v byte, ale dennodenne sa o ňu stará jej dcéra. V lete pravidelne vymení štyri steny za čerstvý vzduch na chalupe v Jasove. V Košiciach vonku už veľmi nechodí.
"Naposledy sme boli v kostole. Viezla som ju na vozíku. Bola veľmi potešená, pretože ešte keď sa len kostol začal stavať, ako prvá dala 500 korún na výstavbu zo svojho vtedy len 600-korunového dôchodku."
Možno aj zmena prostredia prispieva k pomerne slušnej fyzickej kondícii pani Alžbety.
"Má bežné choroby. Menšiu cukrovku, berie lieky na srdce, má nižší tlak a ťažko sa jej chodí. Čo je však zaujímavé, celý život bola anemická, chodila pravidelne na kontroly a aj sa na to liečila, ale po stovke sa jej krvný obraz zázračne zlepšil. Nevedia si to vysvetliť ani lekári," prezradila nám dcéra.
K duševnej pohode jubilantky prispieva aj jedálniček.
"Nikdy nebola prieberčivá. Zjedla a zje všetko. Aj mastný bôčik. Potrpí si na kvalitný koňak. Vždy večer jej pred spaním dám mlieko s lyžicou koňaku."
Skutočne, s kvalitným destilátom si pani Alžbeta pripila aj na svoj sviatok. Ale čo je na oslávenkyni najobdivuhodnejšie, je jej zmysel pre humor.
"Neposielajte už nikomu moje úmrtné oznámenia, pretože všetky moje priateľky už odišli," skonštatovala nedávno.
Aj s nami sa rozlúčila optimisticky a pohostinne:
"Čakám vás aj na budúci rok. Príďte."
Toto pozvanie sme srdečne prijali, takže živió a o rok, pani Budínska, opäť dovidenia.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
