neúnosný a jeho neriešenie by mohlo spôsobiť kolaps. Prognózy opierajúce sa o demografický vývoj totiž naznačujú, že na Slovensku bude o 50 rokov zhruba dvakrát viac dôchodcov, ako ekonomicky aktívnych ľudí. Súčasný systém je taký, že platby do dôchodkového poistenia sú poukazované na výplaty dôchodkov. Teda pracujúci človek nešetrí na svoj vlastný dôchodok, ale jeho prostriedky plynú na uhrádzanie dôchodkov súčasným dôchodcom. O 50 rokov by teda ekonomicky aktívni ľudia jednoducho neboli schopní uživiť armádu dôchodcov.
V súčasnosti finišuje rozprava odborníkov o konečnej podobe dôchodkovej reformy. V zásade je zrejmé, že sa bude opierať o tri piliere verejný, ktorý potrebuje zrekonštruovať, súkromný kapitálový, ktorý by mal byť nosným jadrom skutočného progresu reformy a doplnkový pilier založený na dobrovoľnosti. O tom, v akom štádiu je príprava dôchodkovej reformy a čo od nej môžeme očakávať, sme sa porozprávali s investičným poradcom Martinom Nebesňákom a obchodným riaditeľom Františkom Prachárom zo spoločnosti Allfinanz holding poskytujúcej finančné poradenstvo. Nedávno sa v Košiciach uskutočnila aj odborná konferencia, kde jednou z hlavných tém bola práve príprava dôchodkovej reformy.
"Prvý návrh reformy vypracoval Vojtech Tkáč, s druhým prišiel Ivan Miloš a tretí predostrel súčasný minister práce Ľudovít Kaník. Predstava vlády je, aby druhý, teda kapitálový pilier, bol povinný s participáciou ako zamestnanca tak aj zamestnávateľa," uviedol M. Nebesňák.
Otázkou, ktoré je nastolená, je, kto bude toto sporenie na dôchodok spravovať. Teda, či to bude nejaký štátny orgán alebo to bude založené na komerčnej báze, teda že dôchodkové fondy budú spravovať súkromné správcovské spoločnosti.
"Odborníci sa prikláňajú skôr k tomu komerčnému variantu. Obidva systémy majú ako svoje výhody, tak aj nevýhody. Ak by to bolo riadené verejným investičným orgánom, teda štátnym orgánom, vyvstáva tu priestor pre korupciu, klient nemá právo výberu. Na druhej strane by pri tomto systéme boli nižšie náklady z pohľadu správy, napríklad v marketingovej oblasti, keďže by išlo o jediný monopolný štátny orgán. Možnou výhodou by bola možno aj lepšia kontrola. V prípade spravovania dôchodcovských fondov súkromnými spoločnosťami by sa občan mohol rozhodnúť medzi viacerými subjektami, ktorým zverí správu svojich peňazí. Aj pri súkromnom spravovaní sa dá zabezpečiť taký systém kontroly, ako na úrovni štátnej správy," uviedol M. Nebesňák.
František Prachár k tomu poznamenal, že už bolo zo strany vlády avizované, že by sa pri súkromných penzijných fondoch dala dosiahnuť väčšia kontrola ako v prípade bánk. Do určitej miery by v tomto prípade boli o niečo vyššie správne náklady, keďže jednotlivé spoločnosti by museli viac investovať do marketingu. "Treba si uvedomiť, že výber správcovských spoločností bude veľmi prísny, nebude to môcť robiť hocikto. Súkromný sektor sa snaží vždy dosiahnuť čo najlepšie hospodárenie, čo je výhodné aj pre samotného klienta. Investície odvádzané na dôchodok totiž budú správcovské spoločnosti zhodnocovať, takže klient si bude môcť vybrať spoločnosť, ktorá jeho úspory najlepšie zúročí," dodal.
Kam budú môcť správcovské spoločnosti investovať peniaze svojich klientov, aké podmienky by mali platiť, aby bolo minimalizované riziko straty a následného znehodnotenia vkladu?
"Možnosti investovania týchto prostriedkov bude nevyhnutné ošetriť zákonom. Je to už v určitom štádiu rozpracovania. Správcovské spoločnosti, ktoré dnes pôsobia na trhu, majú zákonom o kolektívnom investovaní tiež už vymedzené možnosti investovania. Nemôžu investovať viac ako desať percent prostriedkov do emisie cenných papierov jedného emitenta, musia každý deň zverejňovať portfólio svojich investícií a podobne. Klienti šetriaci si na dôchodok budú mať istotu, že svoje peniaze a to zhodnotené určite dostanú, rozdiel bude iba vo výške zhodnotenia podľa toho, akú správcovskú spoločnosť si vyberú," skonštatoval F. Prachár.
Akokoľvek prísne môžu byť kritériá dané zákonom, stále môže život priniesť subjektívne neovplyvniteľné udalosti. V prípade, že napríklad v dôsledku prepadu na finančných trhoch dôjde k znehodnoteniu vkladov, preberie štát garanciu za takto investované prostriedky, ako je tomu napríklad v prípade bánk, kde štát garantuje vrátenie vkladov až do výšky 90 percent, maximálne však 30-násobok priemernej mesačnej mzdy. Poskytne štát podobnú garanciu pri sporení si na dôchodok?
"Kvôli eliminácii rizík bude uskutočnený niekoľkostupňový systém kontroly. Ak budú penzijné fondy postavené na takom systéme ako podielové, v zmysle zákona o kolektívnom investovaní neexistuje ani teoretická možnosť krachu. Peniaze klientov budú vedené na osobných účtoch, budú to stále ich účty, na ktoré im nikto nebude môcť siahnuť. V prípade zlého obchodovania by bol dopad minimálny, dotkol by sa len zníženia výnosu a keďže ide o investície dlhodobého charakteru, dopad sa skutočne zminimalizuje. Čím dlhší je časový horizont, tým nižšie je riziko. Keďže tieto peniaze budú patriť stále konkrétnemu občanovi, ak ten nebude s ich spravovaním spokojný, kedykoľvek si ich môže previesť k inému správcovi. O peniaze však určite nik nepríde," uviedol F. Prachár.
Štát bude spĺňať kontrolnú funkciu, zainteresované do systému budú aj banky, ktoré budú fungovať ako depozitári.
V prvom štádiu spustenia reformy bude najväčším problémom zosúladiť starý a nový systém. Ako to bude s ľuďmi, ktorí už roky bežia podľa starého systému, teda odvádzajú platby dôchodkového poistenia do Sociálnej poisťovne, odkiaľ tieto platby odchádzajú na výplaty súčasných dôchodkov? V Chile, kde v tomto smere zaviedli prelomovú reformu, to vyriešili vydaním štátnych dlhopisov vo výške už odvedených peňazí, ktoré sa stali splatnými pri nástupe do dôchodku. Ľudia teda o peniaze investované do starého systému neprišli. Ako to bude vyriešené u nás?
"Prechod bude určite rozdelený do niekoľkých etáp. Bude sa musieť určiť vek, podľa ktorého sa zadelí, či človek bude prispievať do starého alebo nového systému. Je predpoklad, že ľudia, ktorí majú pár rokov do dôchodku, dôjdu podľa starého systému. Cieľom je po spustení reformy, aby investície do starého systému klesali a rástol prílev financií do systému nového," uviedol M. Nebesňák.
Zoberme si však príklad. Pracujem a odvádzam odvody do starého systému desať rokov. Prejdem na nový systém. Čo s peniazmi, ktoré som už odviedla? Dá ich štát na môj účet, poskytne mi cenné papiere, ktoré budú splatné, keď nastúpim do dôchodku alebo jednoducho mám smolu, nestihnem si našetriť na dôchodok toľko ako človek, ktorý má osemnásť rokov a celý život si už bude šetriť sám na svoj dôchodok, čiže budem v tomto smere ukrátená?
"Toto ešte nie je presne zadefinované. Myslím však, že ľudia neskorším nástupom do nového systému môžu byť do určitej miery znevýhodnení. Mohli by to riešiť tretím pilierom, ktorým je doplnkové dôchodkové zabezpečenie," odpovedal M. Nebesňák.
V rámci doplnkového piliera si však k dôchodku opäť budem priplácať sama, takže to nezotiera uvedený handicap... "Nie je to ešte vyriešené, bude záležať na tom, ako sa k tomu postaví štát. V každom prípade odporúčam ľuďom, aby sa po spustení reformy čím skôr zaradili do nového systému, aby si začali čím skôr na vlastný dôchodok šetriť a prípadne využili možnosť doplnkového poistenia," uviedol finančný poradca.
Prečo treba začať čím skôr, to M. Nebesňák uviedol na modelovom príklade. Ak by 30-ročný človek platil každý mesiac tisíc korún pri 8-percentnom výnose a začal by platiť teraz, výška jeho konta by vo veku 65 rokov dosiahla 2,309 milióna korún. Ak by začal šetriť až o rok, jeho konto by malo o 35 rokov výšku 2,12 milióna, keby sa rozhodol pre šetrenie o dva roky, našetril by 1,946 milióna a ak by začal až o desať rokov, pred nástupom do dôchodku by mal len 957-tisíc korún. Keď si to vo firme prepočítali, vyšlo im, že každý deň odkladania začatia sporenia znamená neuveriteľnú stratu až 484 korún.
Dôchodková reforma by podľa predbežných odhadov mala byť uvedená do života začiatkom budúceho roku. Zákon určí povinnú minimálnu platbu do penzijných fondov, pričom horná hranica pravdepodobne nebude obmedzená.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
