dokazovať, že na to má. Krajinárske a figurálne maliarstvo študoval na bratislavskej VŠVU u profesora Želibského.
Zadosťučinenie prišlo až desať rokov po skončení školy, v roku 1986, v podobe prestížnej výtvarnej Ceny Martina Benku. Roky pôsobil ako pedagóg na strednej umelecko-priemyselnej škole. Objavil medzi študentmi množstvo talentov, dokázal ich totiž naučiť remeslo. To bol vlastne základný pilier jeho tvorby - dokonale zvládnutý kumšt. Práve preto sa nedal zlákať cestou výtvarných experimentov. Hoci, posledné roky sa venoval aj abstraktným obrazom. Jeho doménou však bolo figurálne rozpätie od portrétov, cez žánrové výjavy v duchu starých klasikov, kde odhaľuje individualitu postáv a postavičiek.
"Vášnivý pozorovateľ života v jeho prchavých okamihoch dokáže zachytiť neopakovateľnú atmosféru danú miestom a časom a sprostredkovať divákovi autentický príbeh či dramatickosť deja," napísala o ňom bratislavská výtvarná teoretička Mária Horváthová.
Pred očami mám jeho obraz Posledné pivo pred večerou, ide o maliarovu parafrázu biblického výjavu Poslednej večere. Na monumentálnom plátne posadil okolo stola seba a svojich apoštolských priateľov. Nehľadal námety v ateliéri, ale nachádzal ich v živote. Veľkú časť jeho prác tvorí rodina, na obraze Večerníček zachytáva seba a svoje dve dcéry chvíľu pred spaním. Nemožno nespomenúť ani jeho múzu, manželku Anušku. "Bez nej by nebolo mojej tvorby," tvrdieval vždy. O jeho slovách svedčia vydarené portréty.
Kozmopolitnú atmosféru Košíc, tunajší lokálpatriotizmus, svedčiaci o svojráznosti tohto mesta, dokázal kedysi podobne zachytiť iba Július Jakoby. Mnohí považujú Štefana za jeho nasledovníka. Táto línia sa však teraz prerušila.
Posledného mohykána košických príbehov, majstrovského figuralistu a srdečného spoločníka našli len niekoľko krokov od domu, v ktorom býva. O týždeň nato Pišta svoj najväčší boj prehral. Obrazy ostávajú.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
