dirigovanie a nechcelo sa mu chodiť do školy. Doštudoval súkromne. Vďaka svojskému postoju k životu si dnes už 55-ročný Marián Varga v škole vyslúžil zhoršené známky zo správania a povesť búrliváka. V roku 1967 sa pridružil k bigbítovej skupine Prúdy, aby ju o dva roky neskôr opustil a spolu s Dušanom Hájekom a Tiborom Frešom založil Collegium Musicum. S bývalými členmi sa nestretáva a o spolupráci s niekdajším súputnikom Pavlom Hammelom hovorí: už nikdy, stačilo. Najtvorivejšie obdobie okrem množstva práce charakterizujú aj alkoholové excesy. Mnohí sa obávajú o jeho zdravie, život aj tvorbu. Dnes túto hudobnú legendu vídať už len cigarou v ruke.
Neuvažovali nad tým, že prestanete fajčiť?
"Ja som s tým prestať ani nikdy nechcel. Fajčím programovo. Aká neresť by mi potom ostala?"
Ktorý zvuk vášmu uchu lahodí najviac?
"Ticho. Vlastne zvuk pneumatického kladiva. Pri tom najlepšie zaspávam (smiech). Mám rád i ruch ulice. Bohužiaľ, bývam na pokojnom mieste. Keď chcem zaspať, pustím si hudbu. Klasiku. Počúvam len vážnu hudbu".
Máte vytvorený svoj názor aj na tú súčasnú hudobnú scénu?
"Nie som informovaný, takže zodpovedne nemôžem k tomuto povedať nič. Nesledujem hudobné dianie v popmusic. Iba sporadicky. Nie som relevantný človek, aby som to hodnotil".
Pôsobíte tajnostkársky napriek tomu, že ste v podstate otvorený človek. Stretli ste sa aj s narážkami na vaše čudáctvo?
"Samozrejme. Každý človek je nejaký, to sa dá povedať skoro o každom podľa toho, aké merítka si zvolíme na charakteristiku normálu a čudáctva. Neprikladám tomu vážnosť".
Tak si zaspomínajme na vašu búrlivú mladosť. Vraj ste správaním neboli ani zďaleka takým dieťaťom, aké vyžadovala vtedajšia doba.
"To veru nie. Nikdy som takým nebol. Výčinov bolo neskutočne veľa. Ale nejaké veľavýznamné... zlého som robil všeličo. Blicoval, fajčil, pil...".
Alkoholizmu ste krátko pred tridsiatkou dokonca podľahli a neskôr s ním aj zápasili. Vyhrali ste nad ním?
"Áno. Teraz už pokojne môžem niečo vypiť, napríklad pohár vína a nemusím sa pri tom opiť. A nemusím to mať každý deň. Možno psychiatri majú skúsenosť s tým, že sa už nesmie vypiť ani pohár, ale u mňa to tak nefunguje."
Ako vyzeral váš bežný deň v tých rokoch?
"To boli sústavné koncerty, nahrávania. Bolo toho strašne veľa a bolo to dosť namáhavé. Alkohol bol niečo ako taký doping."
Kedy nastal ten zlom, keď ste sa rozhodli, že s pitím skoncujete?
"Keď som si uvedomil, že neviem hrať ani robiť. Nešlo to ani s alkoholom, ani bez neho. Nijak nebolo dobre. Dostal som sa z toho až po dvoch protialkoholických liečeniach. Sedem rokov som nevypil ani kvapku, za ten čas sa mi obnovili všetky bunky. Teraz s alkoholom už nemám žiadny problém."
Zanechal na vás nejaké fyzické, alebo psychické následky?
"Z fyzických jedine to, že mám neistú chôdzu. Nemám dobrý cit v nohách a musím do chôdze zapojiť aj zrak. Našťastie mi to neprešlo na ruky. Psychické následky alkohol nezanechal."
Ani depresie?
"Depresie, tie mám. To je normálna vec. Už druhý rok užívam antidepresíva a pomáhajú. Nechcem robiť reklamu psychiatrom, ale keď je to nutné, treba ísť k lekárovi. Človek neobviňuje z problému druhých, ale sám seba, potom končia depresie samovraždami a to je dosť alarmujúce. Treba ísť k lekárovi. Bez hanby."
Po socializme a režimu, ktorému ste sa odmietli poddať, prišiel rok 1989. Stalo sa niečo prevratné, čo vnímate ako pozitívum? Už sa nevyžaduje napríklad "nalinajkovaný" životný štýl, alebo strnulé správanie sa.
"To je asi jediné, čo sa stalo a čo mi vyhovuje. Pozitívne je aj to, že ľudia môžu cestovať, povedať si, čo chcú. Ale prišli aj iné veci. Peniaze. A v podstate všetko, čo bolo na západe nezdravé, to prišlo k nám ako prvé. To sme si importovali."
Medzi vaše hobby patrí čítanie literatúry...
"...Áno, ale teraz čítam menej. Treba sa venovať aj hudbe a v tomto období mám veľa akcií a som zaneprázdnený. Veľa koncertujem v Čechách, tam a asi aj v Budapešti plánujem koncertnú šnúru a robím divadelnú hudbu pre Astorku."
Vydali ste celkovo 13 albumov. Máte pocit, že viete fanúšikom ponúknuť zo svojej tvorby ešte niečo nové?
"Ale asi áno. V zásuvke mám plno vecí, ale šetrím si ich. Mám už celú zbierku. Vytiahnem ich, keď na to bude vhodná doba."
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
