padajúceho lístia spolu s dymom z kahancov a sviečok, ktorými sú v týchto dňoch hroby obsypané. Tenkú čiaru medzi životom a smrťou si pripomenuli tisícky pozostalých na všetkých košických cintorínoch. Aj dráma rukojemníkov v Moskve, ktorí boli síce zdraví a silní, ale v nepravý čas na nepravom mieste, sťaby umocňovala tohtoročné "Dušičky."
Autá pozostalých už od rána zatarasili všetky príjazdové cesty k cintorínom a preplnené boli aj autobusy a električky. Relatívne najpokojnejším dojmom pôsobil cintorín na Rozálii. Kroky mnohých ľudí na tomto mieste posledného odpočinku najmä zo zvedavosti smerovali k hrobu Alexandra Rezeša, ktorý bol obložený kvetinovými srdciami z ruží.
Ten pravý "dušičkový" nával bol však na verejnom cintoríne.
"Chodím sem len počas tohto sviatku. Vždy ma dojme, koľko ľudí si príde uctiť svojich blízkych. Ja tu síce nemám nikoho pochovaného, ale moji blízki sú na večnom odpočinku v iných mestách. Keďže som dôchodkyňa a na cestu nemám, tak sa chodím za ich duše pomodliť aspoň sem ku krížu," prezradila nám pani Marta, ktorá sediac na lavičke žmolila v rukách ruženec a modlila sa za všetky zabudnuté duše.
"Verím, že tak robia aj mnohí ďalší aj v tých mestách, kde sú pochovaní členovia mojej rodiny."
Starší návštevníci cintorína pietnu atmosféru sviatku vnímajú predsa len trochu inak ako tí mladší.
"Sme už tiež jednou nohou v hrobe a vieme sa na to pripraviť. Tento rok bol pre mňa napríklad veľmi ťažký. Behom mesiaca mi zomrel brat a po ňom aj švagriná. Z rodiny som ostala už len ja, a keďže mám vyše sedemdesiat rokov, viem, že aj môj čas sa už blíži," s pokorou sa nám zdôverila vdova Anna.
Väčšie pohnutie sme zazreli na tvárach pozostalých, ktorí prišli vzdať úctu k hrobom svojich zosnulých, ktorí umreli v mladom veku.
"Len pred polrokom sme pochovali našu osemnásťročnú dcéru. Život mala pred sebou, bola zdravá, veselá, a predsa umrela. K jej hrobu chodíme každý týždeň, ale žiaľ za milovanou bytosťou je pre nás ešte stále silný a pochybujeme, žeby sa niekedy bolesť nad jej stratou zmiernila," zaspomínali si zlomení rodičia mladej Lucie.
Pôvod včerajšieho Sviatku všetkých svätých sa datuje do začiatku 8. storočia. Pápež Gregor III. nariadil úctu všetkým svätým a pápež Gregor IV. v roku 835 vyhlásil tento sviatok pre celú cirkev na 1. novembra.
Dnes slávime Pamiatku zosnulých. I tento sviatok má korene v minulosti. Opát kláštora benediktínov v Cluny menom Odilo zaviedol roku 1030 deň spomienky na zosnulých. Tento sviatok cirkev zaviedla na 2. novembra ako Pamiatku zosnulých, čiže Dušičky.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
