to s košickými stredo a vysokoškolákmi prišiel "rozdať" premiér Mikuláš Dzurinda. Ich vzájomná diskusia bola veľmi podnetná a keďže sa obom zúčastneným stranám páčila, napokon skončila až po dvoch hodinách.
Študentov pochopiteľne najviac zaujímalo, koľko a odkedy budú musieť platiť za svoj "pobyt" na vysokej škole. "Budem patriť medzi tých, ktorí budú presadzovať čiastočné spoplatnenie vysokých škôl. Systém však musí byť stimulujúci a sociálne spravodlivý a významnú úlohu v ňom budú plniť štipendiá." Presnú sumu si však netrúfol povedať, konkrétnejší bol v tom, kde získané peniaze skončia. "Možno viem oveľa menej ako si o mne myslíte. Veľmi rád však rozdeľujem úlohy a prácu. Teraz ešte neviem, či to bude 3500 alebo 5000 na semester. Tie peniaze sa využijú transparentne. Určite sa nimi nebudú plátať staré dlhy. Neskončia v štátnom rozpočte alebo v nejakej čiernej diere, ale priamo na univerzitách."
V horizonte 5 rokov by na vysokých školách mali podľa jeho slov študovať všetci tí, čo prejavia záujem. To je vraj cesta akou napreduje školstvo špičkových krajín EÚ. Pripustil aj kladnú odpoveď na otázku, že úroveň nášho školstva mohla od revolúcie sčasti poklesnúť. On však tento vývoj nevidí len počas posledných piatich rokov, ale už omnoho dlhšie časové obdobie. Odmietol však výhrady jedného študenta, že ak sa u nás bude za štúdium na univerzite platiť, pôjdu radšej stredoškoláci zadarmo študovať do Čiech. "Svet sa nezrúti, aj keď nebudete študovať na Slovensku. Viem, že sa vrátite. Na úrad vlády som po voľbách dostal mnoho mailov, kde mi vyštudovaní slovenskí odborníci zo zahraničia hovoria, že sa chcú vrátiť. Možno sa hovorí o úniku mozgov, no aj Írsko bolo pred rokmi v podobnej situácii, keď im vyštudovaní vysokoškoláci odchádzali najmä do Ameriky. Mali tam podobnú nezamestnanosť ako my, no prišli späť. Vôbec to nevidím pesimisticky, mladí ľudia aspoň načerpajú skúsenosti a domov sa vrátia aj jazykovo vybavení," skonštatoval a ako príklad uviedol aj svoju dcéru Zuzanu.
Na výhrady, že maturanti sa už teraz nevedia uplatniť, má svoje riešenie. "Začnite podnikať! Budeme znižovať odvody a daňové zaťaženie pre malých živnostníkov. Existuje aj paušálna daň." Ďalšou možnosťou je podľa neho neustále sa vzdelávať a tým zvyšovať svoju hodnotu na trhu práce. Aj on sa toho držal. "Vyrastal som v skromných pomeroch. Môj dedko nemal žiadne školy, no vedel, že vzdelanie je dôležité. Stál mi hovoril, ty nemáš inej roboty, len sa uč."
Študenti sa prejavili aj ako znalci politickej scény, pýtali sa aj na (ne)ochotu vládnej koalície urobiť poriadnu reformy verejnej správy, ktorá sa napriek sľubom nedostala do programového vyhlásenia jeho kabinetu. Dohoda sa podľa neho nemohla narodiť, lebo za boli len dve strany a zvyšná polovica o tom nechcela počuť. Pripustil však, že v čiastkových otázkach by sa s tým dalo aspoň nejako upraviť.
Dotkol sa aj horúcej témy našich prístupových rokovaní do EÚ. Hovoril o tom, že v súčasnosti sa síce obchodná výmena neriadi hranicami, ale naďalej pretrvávajú obmedzenia v pohybe pracovnej sily. Dúfa, že voľný pohyb pracovných síl nenastane až po siedmich rokoch, ale príde oveľa skôr. Ako príklad uviedol Švédsko a Holandsko, kde budú môcť Slováci pracovať okamžite po vstupe do únie. "Potom tu zostaneme už len my dvaja," nadnesene odpovedal jednému študentovi. Takisto vyslovil presvedčenie, že postupom čase sa výkonnosť našej ekonomiky priblíži aspoň k dolnému priemeru európskej dvanástky. Nastane to v prípade, ak náš HDP bude pravidelne rásť zhruba o 4 percentá ako tento rok. Naši ľudia podľa neho nebudú mať dôvod odchádzať za prácou do zahraničia, ak slovenské mzdy tu dosiahnu aspoň 80 percent úrovne ako vo Viedni. Kedy to bude však ani len nenaznačil.
Vyzdvihol aj pozitíva írskeho referenda. Hoci výsledky európskej pätnástky o ďalšom financovaní únie nepokladá pre nás za extra priaznivé, do EÚ vstúpiť musíme, pretože si nemôžeme dovoliť zostať stáť na mieste.
Košickú omladinu zaujímalo aj dopravná infraštruktúra. Premiér im odkázal, že na diaľnice pôjde v roku 2003 deväť miliárd korún. Tunel pod Braniskom sa otvorí najneskôr v januári budúceho roka. "V priebehu tohto volebného obdobia sa motoristi dostanú diaľnicou z Ivachnovej pri Ružomberku až do Košíc," vyhlásil. Študenti mu pripomenuli aj tzv. rýchlocestu Košice-Miškolc, ktorá sa datuje od roku 1998, no zatiaľ sa nič nezrealizovalo. M. Dzurinda však len skonštatoval, že projektová príprava je hotová, a keď sa cesta vybuduje, bude to dobré pre rozvoj tohto regiónu.
Najväčší potlesk zrejme vzbudila otázka, prečo východné Slovensko hospodársky upadá. Premiér to však odmietol, pričom dôkazom toho má byť, že vláda vyčlenila 128 miliónov korún na výstavbu priemyselného parku v Kechneci a najviac peňazí na rozvoj diaľničnej siete skončilo na Východnom Slovensku. V tomto prípade však zabudol dodať, že väčšinu z nich zhltol tunel pod Braniskom. "Myšlienka o úpadku východu sa narodila v poznaní, že sa Bratislava vyvíja rýchlejšie ako zvyšok Slovenska. To, že je nad priemerom EÚ generuje dojem, že uteká iným smerom. Snažíme sa, aby sa tie rozdiele neustále zmenšovali. Keby som mohol, tak tlačím na východ každú investíciu," snažil sa presvedčiť študentov.
Celkovo sa mu to zrejme podarilo. "Škoda, že sa veľa času venovalo aj problémom, ktoré nás netrápia. Premiér ale na mňa urobil pozitívny dojem. A či budem jeho volič? To ukážu jeho skutky najbližšie štyri roky," skonštatoval štvrták Števo z gymnázia na Poštovej. Jeho kolegyne zo "Šrobárky" Vierka a Zuzka by sa vraj na premiéra prišli pozrieť, aj keby to nebolo v rámci vyučovania. "Bolo to omnoho lepšie ako keď ho vidíme v televízii. Nám sa táto diskusia páčila," dodali.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári