koncertu kapely Laura a její tygři, Ilona Csáková. Po vystúpení tejto formácie v agentúre GeS presvedčila všetkých pochybovačov, že i napriek učesanému popu s nádychom romantiky, ktorý prezentuje ako sólistka, to so šelmami ešte stále dokáže slušne "rozbaliť." A čo na to ona sama?
Aké je to, postaviť sa na pódium po desiatich rokoch s kapelou, v ktorej ste začínali?
"Za sebou už máme viacero spoločných koncertov a zakaždým je to pre mňa ťažký regres, či flashback do mojich šestnástich, kedy som sa s Laurou dala dokopy. Stále, keď s nimi spievam prežívam verbálny orgazmus, odrazu sa ocitám vo svojom postpubescentnom období. A má to svoj efekt. Niektoré ženy musia vynaložiť veľa prostriedkov pri absolvovaní všetkých tých omladzovacích kúr či už fyzických, či duševných. Pre mňa predstavuje kozmetický salón táto kapela."
Presadili ste sa ako sólová speváčka, nerobilo vám problém byť opäť len súčasťou veľkej skupiny ľudí?
"Nie, prečo? Keby som si to nezažila, bolo by to iné. Ale ja tento pocit veľmi dobre poznám. Už oddávna. Všetky tie vzájomné vibrácie, súzvuk s ľuďmi na javisku či už hudobný alebo pohybový. Stále v tejto hudbe nachádzam samu seba i po žánrovej stránke, to že teraz robím pop neznamená, že už nedokážem presedlať na vlnovú dĺžku Laury. Nemám s tým problém. Vyhovuje mi aj atmosféra, ktorú dokážeme spoločne na koncertoch vytvoriť, prechádzam si tak rôznymi metamorfózami, či už sa to týka mojich sólových koncertov, pôsobenia v muzikáloch, alebo týchto vystúpení v rámci skupiny."
Zostalo vo vás kúsok tej zdravej avantgardy "oných čias" dodnes?
"Na určité spomienky sa nezabúda. Myslím, že ten "grunt" mám vo svojom vnútri stále. Je to vo mne a asi aj zostane, vďaka dobrému základu, na veky vekov."
Na účinkovanie v muzikáli Kleopatra vás museli dlho prehovárať. Neľutujete?
"Nie, naopak. Hoci som nikdy veľmi nefandila muzikálu, napokon som sa rozhodla vnímať i tento hudobný rozmer. Pričuchla som k jednej jeho odnoši, k divadelnému kumštu. Prišlo s ním množstvo nových, zaujímavých ľudí, skúseností. Akurát som sa musela naučiť systematickej práci. Disciplínu som si v sebe vypestovala autogénnym tréningom už za roky mojej profesie. Posunulo ma to ďalej. Navyše vďaka svojej úlohe som sa stotožnila i s hlavnou predstaviteľkou Kleopatrou, vďaka ktorej ma oslovila celá egyptská civilizácia vôbec."
Na vašom poslednom albume Kruhy mé touhy spolupracoval textársky i váš slovenský priateľ Lumír. Prečo ste sa rozhodli svoje súkromie spojiť s prácou?
"Lumír je špecialista na hru so slovíčkami. Navyše ma pozná, veď sme spolu už tri roky, tak sme to spolu skúsili. No a musím povedať, že jeho poznatky o mojom 'ja' sa mi spievajú veľmi dobre."
Momentálne je október, mesiac váh, vášho znamenia. Ste ich typická predstaviteľka?
"Som ozaj typická váha. Veľmi dlho sa rozhodujem a nenávidím nespravodlivosť. Aj sychravé mesiace mám veľmi rada. Napriek tomu, že jeseň na mnohých pôsobí depresívne, ja si myslím, že ak nám výhľad nezahatá nejaká prazvláštna peripetia, nie je dôvod, aby sme prehliadali jej krásy. Osobne mám radšej tú jeseň, keď je modrá obloha a svieti slniečko. Nie je nad to, keď máte možnosť sledovať, ako sa zafarbuje príroda a líha si na spánok. Pre ten istý pocit milujem jar a jej prebúdzanie. Cítim v tom svoje vlastné bioritmy, obe obdobia mi preto veľmi vyhovujú."
Ľudia práve na jeseň čerpajú silu zo zážitkov prežitého leta. Aké bolo to vaše?
"Pekné. Trošku pracovné, trošku relaxačné. Mala som za sebou náročný rok a tak prázdninky som si užila so všetkým čo k nim patrí."
Často meníte imidž, utekáte pred stereotypom?
"Ak niečo končí, niečo zase začína. Áno, v podstate to symbolizuje moju neustálu túžbu po zmene. Ľudia si už zvykli, že s každou novou platňou prídem s novou visážou. Nie je to však len profesná záležitosť, snažím sa robiť všetko pre to, aby môj život nespadol do fádnosti. Ale experimentujem sama so sebou veľmi rada."
Hudba "tygrov" sála energiou. Ste typ človeka, ktorý sa energeticky rýchlo vybije, alebo jej máte nazvyš a rozdávate ju ešte svojmu okoliu?
"V tomto som trošku schizofrenik. V určitých situáciách reagujem ako introvert, v určitých ako extrovert. Dokážem sa zatvoriť medzi štyri steny, alebo naopak otvoriť sa všetkým a všetkému. A energiu si viem normálne naordinovať. Oplývam ňou aj keď ju rozdávam vôkol. Ale keďže nefungujem ako perpetum mobile, musím potom stále trochu relaxovať. Vtedy najčastejšie vypadnem z mesta. Milujem pocit, keď míňam ceduľu s nápisom Praha a viem že idem v ústrety miestu, kde v pokoji strávim voľný čas v prítomnosti mne najbližších ľudí. Ale neizolujem sa úplne. Vypínam si len pracovný mobil a ten druhý, súkromný je v pohotovosti pre moju rodinu."
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
