scéne bola Marta Kubišová. Predstavenie vzniklo v pražskom divadle Ungelt a ide už o druhú muzikálovú skúsenosť tejto legendárnej speváčky. Prvou bol český muzikál "Filosofská historie" v roku 1968. Teraz sa prevteľuje do postavy Emy, ktorá sa vracia do mladých liet. Divadelná akadémia ocenila tento výkon cenou Thálie 2002. Na klavíri sprevádzal Martu Kubišovú hudobný skladateľ Petr Malásek. Dvojicu sme zastihli krátko po príchode do Košíc.
Aké to je, stáť na javisku ako muzikálová herečka?
"Najhoršie sú chvíle, keď tam vletíte, a potom ešte musíte upútať pozornosť, kým si vás ľudia obzrú, čo máte na sebe, ako ste učesaná. Zvyknú si, že vás vidia ako starú dámu, na čo zhodím kostým a odrazu som očarené dievča, ktoré práve prišlo do Ameriky získať zelenú kartu. Bol to skoro rok úpornej práce, ale stálo to zato. Išlo o inú polohu než obvyké koncerty. Môžem si vyskúšať kus herectva a veľa nových vecí," prezradila Marta Kubišová, ktorá o pár dní, 1. novembra, oslávi jubileum. "Dostávam už darčeky. Ale, žiaľ, nastalo mi teraz také vyťažené obdobie, že mám všetko možné na starosti, len nie myslieť na svoje narodeniny. Takže to dopadne tak, že ani tie šesťdesiatiny, lež azda až osemdesiatiny oslávim poriadne."
V poslednom čase ju stíha smola za smolou. "Začalo sa to problémami s mamou. Nemôžem od leta kvôli tomu spávať. Budím sa každú hodinu, potom si dám glg piva, hodinu pozriem telku a znovu na hodinu zaspím. Až do rána. Do toho všetkého prišlo nešťastie: môjho psa Djanga zrazil akýsi vodič. Chudáčik, zľakol sa a vbehol rovno pod auto. Prežili sme spolu krásnych osem a pol roka. Ostala mi už len fenka Anjet. Mama už nemôže byť sama ani minútu. Ošetrovateľku neznáša. Myslela som, že vydrží sama v byte, kľúč tam mala, akurát keby horelo. Minule ju však našli spadnutú na schodisku. Tak som ju pred piatimi dňami musela odniesť do penziónu, aby sa o ňu postarali. Najprv sa jej tam páčilo, nosila som jej všetko, čo ráči - vínko a dobrôtky, ale tesne pred zájazdom do Košíc si postavila hlavu a už sa jej tam nepáči."
Ako vníma cesty na východ Petr Malásek, ktorý tu bol naposledy s Hanou Hegerovou?
"Vždy tu zažijeme nejaké dobrodružstvo. Chodíme sem radi, lebo sú tu veľmi dobrí ľudia. Niekdy sa tuná veci, miesto aby boli pripravené, riešia pohárom borovičky. Stalo sa nám už, že sme niekam prišli a povedali nám: ´To nič, že nemáme šatňu, poďme si radšej vypiť a všetko bude dobre! Veď tu už pred vami bolo toľko umelcov a všetci hrali.´ Ale to sa nám stalo trochu ďalej od Košíc," zaspomínal si Petr Malásek, ktorý momentálne v Prahe pripravuje hudbu k inscenácii Garderobiér s režisérom Martinom Hubom.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
