stanici v Košiciach, kde som sa predtým stretávala s kamarátmi. Keď som prišla na takú malú čistinku medzi kríkmi, prišiel tam za mnou jeden muž a ponúkol mi cigaretu... Potom sa postavil predo mňa, stiahol si šušťáky a slipy, a nútil ma, aby som ho vyfajčila. Vyhrážal sa mi a po celý čas ma silne držal za ramená. Bála som sa ho a tak som mu to urobila...," opísala pred senátom potupný akt 17-ročná Michaela.
Dodala, že ešte počas ´orálu´ jej neznámy muž prikázal, aby si stiahla nohavičky, pretože sa s ňou chce milovať. Keď sa dozvedel, že má ´krámy´, opäť s pomocou vyhrážok, ju nútil pokračovať v orálnom sexe dovtedy, kým nedosiahol vyvrcholenie. "Naplo ma na zvracanie... Potom mi prikázal, aby som si k nemu sadla a zafajčila si s ním cigaretu. Urobila som čo chcel, a keď sme dofajčili, povedal, že s ním pôjdem na autobusovú stanicu, že mi tam ukáže mojich priateľov," vypovedala Michaela. Ako ďalej uviedla, keď prišli k reštaurácii Park, násilník jej prikázal, aby ho tam počkala. No len čo sa vzdialil, ušla zo strachu do parku, kde stretla priateľa Miroslava G. Povedala mu, čo sa jej stalo a on jej navrhol, aby to išla oznámiť na železničnú políciu, ktorá má sídlo v budove železničnej stanice.
Vyšetrovanie ukázalo, že mužom, ktorý 6. júna lanského roka prinútil Michaelu k orálnemu styku a v kríkoch parku sa ju pokúsil aj znásilniť, bol 44-ročný Košičan Eugen H. "To vôbec nie je pravda. Ja som na tej čistinke v kríkoch bol skôr, ako tam ona prišla. Videl som, ako si pichá injekciu, keď ma zbadala, chcela, aby som jej vytiahol striekačku z ruky, ale neurobil som to. Prišla za mnou a pýtala si cigaretu. Dal som jej ju. Chvíľu sme sa spolu rozprávali, vyrukovala s tým, či by som jej nedal peniaze na víno... Nepopieram, že som s ňou mal orálny sex, ale bolo to s jej súhlasom, nie preto, že som ju k nemu donútil... Žiadny ďalší sex som už od nej nechcel," bránil sa pred súdom Eugen.
Zdôraznil, že keby išlo z jeho strany o násilie, mohol zdúchnuť, čo neurobil. Naopak, šiel s ňou k autobusovej stanici, pretože chcela ísť do pohostinstva Potkan, aby sa pozrela, či tam nie sú jej kamaráti. Pri reštaurácii Park sa pri nej jeden pristavil, preto ju s ním nechal a šiel za manželkou, ktorá sedela na lavičke.
Michaelin kamarát Miro sa na súd neunúval, z čítania jeho výpovede však vyplynulo, že v inkriminovaný deň k nemu v parku pribehla veľmi rozrušená. "Povedala mi, že ju ten chlap prinútil, aby ho vyfajčila, že ju chcel aj znásilniť a vyhrážal sa jej pritom zabitím... Presvedčil som ju, že pôjdeme spolu na políciu. Cestou k budove železničnej stanice mi ho ukázala, sedel na lavičke," vypovedal pred vyšetrovateľom Miro.
Ďalšia svedkyňa Lenka však uviedla, že keď prišla s tetou Jolanou pred železničnú stanicu, videla obžalovaného, ako sa prechádza s mladým dievčaťom a idú smerom do parku. "Tam sa od nej odpojil a prišiel si sadnúť ku mne a k tete, ktorá je jeho družkou na lavičku. Po chvíli tam prišlo aj to dievča, s ktorým sa predtým prechádzal spolu s nejakým chlapcom (bol ním Miro). To dievča plakalo, bolo celé roztrasené a chlapec žiadal od Eugena 50 korún s tým, že ak mu ich nedá, pôjdu na políciu," uviedla svedkyňa. Skoro navlas rovnako opísala uvedenú situáciu aj družka obžalovaného.
Hodnovernosť Michaelinej výpovede zisťovala formou psychologického vyšetrenia znalkyňa. Z jej zistení vyplynulo, že táto 17-ročná dievčina je osobnosť s nadpriemerným intelektom, rozumovo bystrá, rýchla, pohotová. Má výborné pamäťové schopnosti, ale na druhej strane aj sklony k depresii... Je samotárka, narkomanka, chýba jej láska a pocit bezbečia. Napriek uvedenému, záver znalkyne znel, že výpoveď Michaely je použiteľná v trestnom konaní.
Preveriť duševný stav obžalovaného bolo úlohou znalcov z odvetvia psychiatrie. Tí dospeli k záveru, že u neho ide o primitívnu, nevyrovnanú osobnosť s podpriemerným intelektom a asociálnymi rysmi. V čase činu nebol duševne chorý a bol schopný svoje konanie ovládať. Sexuálnu úchylku u neho nezistili. Obžalovaný bol v minulosti šesťkrát súdne trestaný pre násilnú a majetkovú trestnú činnosť. Pred vzatím do vyšetrovacej väzby, v ktorej je od 7. júna lanského roka, nikde nepracoval a z miesta bydliska ho bližšie nevedeli charakterizovať.
Zatiaľ, čo prokurátor trval na uznaní Eugenovej viny v zmysle obžaloby, jeho obhajca navrhol senátu, aby ho oslobodil a prepustil na slobodu. Argumentoval pritom nevierohodnosťou výpovede poškodenej. Poukázal i na fakt, že k údajnej trestnej činnosti jeho mandanta malo dôjsť na frekventovanom mieste, a že poškodenej nič nebránilo volať o pomoc.
Senát Okresného súdu Košice I rozhodol inak. Uznal Eugena H. vinným v zmysle obžaloby a naparil mu dva roky a pre výkon trestu ho zaradil do druhej nápravnovýchovnej skupiny. K tomuto rozhodnutiu súd dospel na základe vykonaných dôkazov, s prihliadnutím na závery znalcov a výpoveď Michaely, ktorá uviedla, že poslúchala obžalovaného len preto, že sa ho bála. Keďže obžalovaný, aj prokurátor sa vzdali odvolania, rozsudok je právoplatný.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
