chodili do štôlní. Môj však v baniach nikdy nerobil. Celý život pracoval na zdravom vzduchu v lese. Nikdy nefajčil. A predsa zomrel ešte pred šesťdesiatkou. I jeho vraj tak ako nešťastných haviarov zabila pľúcna rakovina. Z čoho by ju v hore dostal, povedzte?" horekovala nad nedávnou bolestnou stratou manžela zarmútená vdova zo Spiša.
Obyčajný človek často nechápe, prečo smrť kosí práve v jeho okolí, prečo na rovnakú diagnózu nevysvetliteľne odchádzajú na večnosť ľudia, ktorí mali veľmi rozdielne životné a pracovné podmienky.
"Rakovina pľúc sa stala najvážnejším problémom tej časti medicíny, ktorá sa zaoberá pľúcnymi chorobami. Pľúcne nádory sú v súčasnosti najčastejšou formou rakoviny a ročne zahubia toľko ľudí, koľko v poradí tri ďalšie najčastejšie typy zhubných nádorov spolu. Najvážnejšou príčinou vzostupného trendu výskytu pľúcnych nádorov je fajčenie, zodpovedné za 90 percent nových prípadov. Existujú však aj ďalšie príčiny, ktoré majú dokázateľný vplyv na vzostupný trend výskytu pľúcnej rakoviny. Je to predovšetkým radiačné žiarenie, pôvodcom ktorého je hlavne radón. Nachádza sa v pôde, vo vode a v stavebných materiáloch. Podľa niektorých autorov je v USA práve radón druhou najvážnejšou príčinou tejto choroby. U nás takto postavenú otázku, na rozdiel od vyspelejšieho sveta, detailnejšie nik neskúma. Preto zatiaľ iba v rovine úvah ostávajú dohady, že v oblastiach, kde je zvýšený výskyt pľúcnej rakoviny - takým je napríklad okres Spišská Nová Ves, ovplyvňuje túto skutočnosť aj radón," hovorí MUDr. Ivan Tudík, zástupca riaditeľa Ústavu tuberkulózy a respiračných chorôb a primár pľúcneho a onkologického oddelenia v Kvetnici pri Poprade.
V dolinách Spiša či Gemera s haviarskou tradíciou vie každý, že v bani nie je vzduch taký ako v hore, chlapi teda pomerne mladí zomierajú na diagnózu, ktorú ľudovo nazývajú banskou chorobou. Človek uvažuje: banskú chorobu, ktorou je najčastejšie pľúcny karcinóm, zapríčinil u nebaníkov nejaký neznámy faktor.
Tisícky ľudí, ktorí na Slovensku žijú v oblastiach s vysokým radónovým rizikom, netušia, že neznámym smrteľne nebezpečným faktorom je radón. O tomto prírodnom inertnom rádioaktívnom plyne, ktorý vzniká postupnou premenou rádia obsiahnutého v zemskej kôre na radón a ďalšie produkty, nikdy nepočuli. Nevedia, že práve radón je zákerným tichým vrahom z podzemia, kde v banských štôlniach či v jaskynných dómoch striehne na svoje obete. Ale nielen tam. Radón putuje nahor a prasklinami v podlahách, dlažbách, netesnými šachtami či inak preniká zo zeme aj do uzatvorených pobytových priestorov, do mnohých našich domovov. Plynný radón sa uvoľňuje do ovzdušia a mení sa na produkty radónu, ktoré sa vo vzduchu vyskytujú ako voľné ióny. Po usadení sa v dýchacích cestách človeka pri svojom rozpade priamo ožiarujú kmeňové bunky. Časť buniek odumiera, časť - najmä pri dlhodobom pôsobení - mutuje na rakovinové.
Radón je neviditeľný, bez zápachu, odhalia ho iba odborné merania. Monitorovanie radónu sa uskutočňuje na referenčných plochách na celom území Slovenskej republiky. Lenže lokalít s výskytom vysokého radónového rizika je v Slovenskej republike neúrekom a referenčné plochy nezahrnujú všetky. V materiáloch Slovenskej agentúry životného prostredia sú za lokality s výskytom vysokého radónového rizika označené najmä oblasti Spišsko-gemerského rudohoria, a to Smolník, Rožňava, Hnilčík, Poproč, Medzev, Hnilec, Novoveská Huta, Košice a ďalšie.
Významnými počinmi pre poznanie rádioaktivity v prírodnom prostredí Slovenska sú aktivity odborníkov zo Spišskej Novej Vsi - geológovia z Uranpressu, s. r. o., participovali na tvorbe Atlasu prírodnej rádioaktivity Slovenska - i na riešení úlohy Hodnotenie radónového rizika z geologického podložia miest s počtom obyvateľov nad 10 000 obyvateľov a okresných miest s vysokým a stredným radónovým rizikom. Ako na konferencii v metropole Spiša prezentoval Juraj Bezák z tunajšieho URANPRESU, v rámci plnenia tejto úlohy premerali viac ako 900 referenčných plôch radónového rizika, odvŕtali 905 odvrtov na odber vzoriek vody, uskutočnili spektrometricky gama-merania a po ďalších analýzach vznikol zaujímavý prehľad radónového rizika vo väčších mestách Slovenskej republiky.
Na ich základe by z miest vo východoslovenskom regióne nemali radónové riziko podceňovať najmä v Spišskej Novej Vsi, Rožňave, Kežmarku, Poprade či v Trebišove a na základe iných meraní ani v Košiciach.
U nás sa s riešením radónovej problematiky v pobytových priestoroch začalo pred 11 rokmi. Odborníkom sa podarilo vyšetriť okolo 1 800 bytov a približne 650 predškolských a školských zariadení. Ibaže, aj keď už vtedajšie vyšetrenia bytového a školského fondu signalizovali,že Slovensko patrí ku krajinám s vyšším radónovým rizikom, na komplexnejšie riešenia nebolo a stále nie je dosť peňazí.
Medzi predškolskými zariadeniami, kde odborníci v predchádzajúcich rokoch uskutočnili prieskum radónovej situácie, bola aj Materská škola v obci Čučma v Rožňavskom okrese. Namerali tu vysoké radónové riziko. Čo tento fakt znamenal pre obyvateľov Čučmy v praxi?
"Situácia v škôlke mala okamžitý dopad na sociálnu a ekonomickú situáciu mladých rodín v obci. Radón spôsobil, že naše predškolské zariadenie mohlo po zásahu hygienikov fungovať iba štyri hodiny a len predpoludním. Viaceré mladé mamičky, ktoré si aj pri vysokej nezamestnanosti v našom okrese horko-ťažko našli v Rožňave pracovné miesta, museli ostať doma. Nenašli nikoho, kto by sa im o deti popoludní postaral," spomína na ťaživú situáciu Anna Šomojová, starostka Čučmy. V tunajšej škôlke museli v čase radónovej krízy aj počas jej skrátenej prevádzky veľmi často vetrať, chodili s drobizgom von a netrpezlivo čakali, kedy sa podarí získať peniaze a nainštalovať odsávač radónu. Systém riadeného vetrania je totiž jednou z najúčinnejších foriem na elimináciu radónu v pobytových priestoroch.
"Obec na riešenie situácie vynaložila sumu 200 000 korún a v škôlke je už všetko v poriadku. O stave v obci to však povedať nemôžem. Merania potvrdili, že vysoké radónové riziko je i v mnohých čučmianskych rodinných domoch. Radón sem preniká z podložia, keďže ide o lokalitu, kde v minulosti boli bane, ale aj zo stavebných materiálov z miestnych zdrojov," vraví starostka A. Šomojová.
Experti, ktorí svoje služby pri riešení vážneho problému radónového rizika núkajú, radia - merajte radón už dávno predtým, ako kúpite stavebný pozemok, predtým, ako začnete hĺbiť základy, ušetríte si veľa problémov a peňazí.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
