prejednával senát Krajského súdu v Košiciach. Na trestnej lavici sedel 27-ročný Spišiak Jaroslav J., ktorý čelil obžalobe prokurátora z pokusu trestného činu vraždy.
Ženou, ktorej siahol na život, bola jeho bývalá manželka a matka ich dvoch detí. Jaroslav začal hrať na automatoch po piatich rokoch manželstva. Postupne prehral všetky rodinné úspory a zadĺžil sa... Jeho hráčska vášeň sa stupňovala, no bol voči nej bezmocný, nedokázal prestať. Na nátlak manželky nakoniec súhlasil, že sa bude liečiť a v roku 1996 sa podrobil psychiatrickému liečeniu. Absolvoval ho, ale jeho problémy s hrou na automatoch naďalej pretrvávali... Situácia bola neúnosná najmä pre rodinu a vyústila do rozvodu. V máji lanského roka sa Jaroslav odsťahoval do ubytovne vo Svite, no už v auguste bol späť. Na svoju bývalú žiarlil, správal sa majetnícky a nechcel akceptovať skutočnosť, že sú rozvedení.
"Nevedel sa zmieriť s tým, že je medzi nami definitívny koniec. Stále sa chcel so mnou rozprávať a vždy o tom istom, teda, aby som mu ešte dala šancu. Vyvrcholilo to 12. apríla tohto roku. Okolo 16.20 hod. som išla z práce domov spolu s kolegyňou. Videla som ho stáť pred budovou, šiel za nami a dobehol nás až na chodníku pri Hornáde. Oslovil ma s tým, že sa chce so mnou porozprávať," uviedla pred súdom exmanželka obžalovaného. Zdôraznila, že svojmu bývalému povedala, že porozprávať sa môžu kedykoľvek. Upozornila ho pritom na skutočnosť, že sú definitívne rozvedení, takže nevie, čo si od rozhovoru sľubuje. Potom chcela dobehnúť kolegyňu, ktorá ich nechala samých a šla pred nimi. Neďaleko tlačiarne MIDI na Starej ceste v Spišskej Novej Vsi ju Jaroslav predbehol a postavil sa pred ňu.
"Položil mi ruku na rameno a všimla som si, že v pravej ruke drží nôž s asi 10-centimetrovou čepeľou. Priložil mi ho ku krku. Vystrašil ma, ale neverila som, že ma pichne, myslela som, že ma chce len postrašiť. Zakričala som po mene na kolegyňu, on nepovedal nič, len zrazu som pocítila akýsi tlak na krku a potom druhý raz, to som už cítila, že ma pichol, vytiahol nôž a ušiel," opísala sekundy, v ktorých jej išlo o život, Viera J. To, čo nasledovalo neskôr, priblížila senátu jej kolegyňa Ing. Miriam M., ktorej tak trochu vďačí za to, že cestou do nemocnice nevykrvácala. Bola to ona, čo prvá pribehla zranenej Viere na pomoc.
"Držala sa za krk a povedala: ´Mima, on mi to fakt urobil, pomôž mi!´ Vedela som, o čom hovorí, boli sme dôverné priateľky a počula som na vlastné uši, ako sa jej do mobilu, ktorý mi dala k uchu, asi dva dni predtým bývalý manžel vyhrážal, že zabije ju aj seba. Zastavila som auto, ktoré nás odviezlo do nemocnice. Z rany jej cestou začala veľmi striekať krv, presadla som si k nej na zadné sedadlo, a keďže som ju nemala čím fixovať, vtlačila som do nej prsty, aby stratila čo najmenej krvi," uviedla svedkyňa.
Zo záverov znalca zo súdneho lekárstva vyplynulo, zdravotníctva vyplynulo, že Viera J. utrpela poranenie krku s poškodením veľkej tepny. Znalec zdôraznil, že ide o ťažké, život ohrozujúce zranenie, ktoré vo väčšine prípadov končí veľkou stratou krvi a následnou smrťou. V konkrétnom prípade k tomu nedošlo vďaka duchaprítomnosti kamarátky a rýchlej odbornej lekárskej pomoci. Lekári u Viery J. zistili jedno priečne prebiehajúce poranenie na pravej strane krku dlhé 3 cm. Pri operácii sa však ukázalo, že utrpela dvojnásobné poškodenie pravej spoločnej krčnice. Kým prvé spôsobilo len 2-milimetrovú reznú ranu, druhé jej takmer prerezalo krčnicu. Zraňujúcim predmetom mohol byť podľa znalcov vreckový nožík, ktorý policajti zaistili u obžalovaného. K dvom bodnutiam na krku mohlo podľa znalcov dôjsť tak, ako opisovala poškodená.
"To, čo sa stalo, som urobiť nechcel. Nemal som úmysel usmrtiť manželku. Bol som v bezvýchodiskovej situácii. Nechcela mi dať šancu, zamykala predo mnou deti, chodila so svojím kolegom z práce. V ten deň som ho vyhľadal a on mi sľúbil, že keď si to neprajem, tak sa s ňou nebude stretávať. Neveril som mu, šiel som cez obed do jedálne a opäť som ich videl spolu. Čakal som vonku a keď išla z práce, oslovil som ju, chytil okolo pliec. Ona sa mykla a pritom mi nabehla na nôž. Vytiahol som ho preto, že som chcel spáchať pred jej očami samovraždu. Chcel som jej dokázať, že kvôli nej dokážem aj zomrieť," slzil obžalovaný.
Podľa prepočtov znalcov sa v čase spáchania uvedeného činu nachádzal v ťažkom stupni opitosti. Prepočtom mu namerali 2,53 3,09 promile alkoholu v krvi. V dôsledku toho bola znížená jeho rozpoznávacia a ovládacia schopnosť. Zo zistení znalcov z odvetvia psychológie a psychiatrie vyplynulo, že Jaroslav J. je nevyrovnaná, neurolabilná osobnosť v konfliktnej situácii neuroticky dekompenzovaná. Motívom trestného činu bol dlhodobý konflikt s exmanželkou a najmä jeho žiarlivosť a znížená schopnosť riešiť konfliktnú situáciu ako morálne zrelý človek.
"Ľutujem, veľmi ľutujem, čo sa stalo. Bolo to tak, ako to tu opísala moja bývala manželka, neviem, čo ma to pochytilo," sypal si plačúc popol na hlavu obžalovaný.
Jeho priznanie prišlo, ako sa vraví, v hodine dvanástej. Po krátkej porade senát Krajského súdu uznal Jaroslava J. vinným z pokusu o trestný čin vraždy. S prihliadnutím na jeho priznanie, úprimnú ľútosť, vyjadrenia znalcov a tiež na jeho doterajšiu bezúhonnosť, mu súd uložil mimoriadne znížený trest 8 rokov so zaradením do druhej nápravnovýchovnej skupiny. Rozsudok nie je právoplatný.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
