klubu. Prvou bola postava Hejtmana z Kopnicku a potom prišiel celý rad tragikomických úloh. Nedávno sa v rámci Českých dní objavil v Košiciach po takmer 15-ročnej prestávke. Vystúpil v agentúrnom predstavení režiséra Hášu Traja na lavičke. Za výdatnej pomoci Květy Fialovej a Ladislava Trojana podario sa mu ukázať, čo je na starobe pôvabné i komické a čo zas naopak tragické a smutné.
Luděk Sobota a Miloslav Šimek pokračujú v pódiovej zábave a vy ste sa postavili na dosky, ktoré znamenajú svet. Prečo ste sa jedného dňa definitívne rozhodli so Semaforom skoncovať ?
Lebo som mal pocit, že so Šimkom a Sobotom som vyčerpal všetko čo ma tom tešilo a bavilo. Cítil som, že sú to už len variácie niečoho čo viem. Ten typ zbesilého humoru by mi totiž ako starému pánovi už trošku nepristal. A úprimne povedané, mal som zrejme komplex každého komika, alebo človeka, ktorý vyrástol v kabarete, popasovať sa s veľkou hereckou príležitosťou. Dokázať si, či na to mám. Vďaka pánovi režisérovi Smočkovi ktorý ma do Činoheráku vzal a ktorý ma obsadil do úlohy Hejtmana z Kopnicku ma tam stretlo množstvo nádherných úloh.
V povedomí širokých más ste však ostali predsa len komikom
To práve vôbec neznamená, že vás väčšina ľudí bude takto vnímať. Pretože o divadlo sa zaujíma iba dve tri percentá populácie. Ostatní sú konzumenti televízie. A mládež zas chodí do kina.
Ľudia vás milujú vďaka komédiám typu "Jáchyme hoď ho do stroje", "Blázni vodníci a podvodníci", či "Zítra to roztočíme drahoušku"…Podobné divácky vďačné filmy sa dnes už v Čechách nekrútia. Nie je vám ľúto, že sa skončila éra českej komédie ?
Neviem ako by som to povedal, ale mrzí ma, že sa krúti málo filmov v tejto zemi. A mrzí ma, že mladí tvorcovia chcú byť veľmi extravagantní a že sa tu vôbec nenakrúcajú príbehy. Nie sú tu nijakí iní mladí Formanovia, iní mladí Jirešovia, Schormovia, alebo Menzlovia, ktorí by nakrúcali o ľuďoch. Nech si hovorí kto chce, čo chce, ale ja si myslím, že ľudia túžia po pravdivom ľudskom príbehu. A či je komediálny alebo vážny to je až druhý plán. Ale keď sa film nakrúti pravdivo, je to pre ľudí to najzaujímavejšie čo môže byť.
Režiséri vás radi škatuľkujú do polohy Mizantropa, ste sarkastický človek aj v súkromí?
Som ironický, to určite. Nie je to so mnou úplne ľahké. A som zrejme dosť alergický na ľudskú hlúposť. Neprofesionalita ma uráža a týra. A jej v oboch našich zemiach kopec toho zlého remesla a nekvalitnej prípravy. A pritom vôbec nerozlišujem, či sú ľudia mladí alebo starí. Ale na druhej strane sú zas báječní pilní a pracovití mladí čo chcú niečo dokázať. A sú takí aj starí. A potom sú tu zas starí flákači, lenivci a rovnako mladí flákači, lenivci. Takže by som to zas nerozdeľoval na generačný problém, to je problém nátury. Neprofesionalita a hlúposť ma strašne štve a je jej tu habadej.
Máte ešte silu bojovať proti veterným mlynom?
Nie som otrávený ani z politickej situácie, ani z ekonomickej situácie.
Viete si vybojovať svoje napríklad aj v obchode ? Často si práve tam človek nechá bez slova udupať svoju dôstojnosť drzou predavačkou …
Niekedy to stojí veľa síl a človek si musí dobre rozmyslieť či to stojí zato, ale s ľudskou blbosťou sa musí bojovať stále. Hoci už aj Werich tvrdil, že sa tento zápas nedá vyhrať, ale že sa nesmie vzdávať. Bojovať sa rozhodne musí.
Ako vnímate dobu v ktorej žijeme?
Mám veľkého koníčka- históriu. Myslím si, že sa v nej trochu vyznám, že som niečo prečítal a mám čosi naštudované, takže ja nie som absolútne sklamaný z toho čo práve prežívam. A vlastne nemôžem prežívať nič iné, než to čo prežívam. Doba sa nedá vymeniť, ani národy. Nestanú sa z nás za noc ani šetrní Švajčiari ani pracovití Holanďania. Keby to tak šlo normálnymi cestami ako som si naivne predstavoval, že len čo zmizne komunizmus, bude pomaly raj na zemi. A to som ešte netušil, že príde bojový islam, alKaida a že bude všetko ešte tisíckrát horšie. Neviem čo čaká mladú generáciu. Ale ja z toho vývoja nie som sklamaný, hoci ma to mrzí a samozrejme sú chvíle keď som z toho depresívny, otrávený. Hovorím si, že aj u nás všeličo mohlo ísť bez takých strašných ekonomických strát, než to šlo. Všeličo sa dalo vybaviť elegantne a lepšie a všeličo sa nemuselo stať. Profesionálni historici tvrdia, že história nepozná slovíčko keby. Nepozná nijaké, keby tam vtedy nebol ten a bol zas ten a keby oni nechceli to a ono tak by možno …Nie, nie, nie. Je to tak ako to prebehlo. Toto je história, žiadna iná nie je.
Kam utekáte pred "depkou"?
Je to úplne jednoduché. K vážnej hudbe. Keď sa ju človek naučí mať rád a veľa ju počúva, tak vie byť vskutku veľká utešiteľka. Dokáže pohladkať dušu. A potom samozrejme utekám do prírody. Ale neviem či jestvuje lepší liek na dušu ako je vážna hudba.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
