Group, ktorá v súčasnosti priamo vlastní 31,8 percent akcií VSŽ a netají sa snahou odkúpením ďalších obchodných podielov získať majoritu, si čo sa súdnych sporov týka, fandí. Je odhodlaná vyhrať všetky spory a nezaplatiť ani korunu. Podľa člena predstavenstva Penty Jaroslava Haščáka doposiaľ VSŽ nepostupovali v právnej agende dostatočne razantne. Súdna agenda je práve parketou pre právnikov Penty, či už interných alebo pre nimi najaté externé komerčno-právne kancelárie.
Po vykonaní due dilligence súdnych sporov ich zostalo na doriešenie 124. Väčšina z nich pochádza ešte spred roka 1998, teda z čias pred príchodom Gabriela Eichlera, krízového manažéra najatého pre vyhnutie sa hroziacemu cross defaultu.
Ako vlastne vyzerajú tieto súdne spory? Aby si verejnosť mohla o nich utvoriť obraz, o niekoľkých modelových prípadoch v piatok informovali zástupcovia Penty. Zdôrazňujeme, že Penta predstavila svoj právny názor na tieto prípady, konečné rozhodnutie je však samozrejme na príslušných súdoch.
MEDZITITUL: Podľa Penty Fretra neplatila VSŽ za odoberaný tovar a ešte k tomu VSŽ aj žaluje
Najväčším sporom na konte VSŽ je súd s cyperskou off shore spoločnosťou Fretra Holding Limited, teda s firmou pochádzajúcou z daňového raja. Tá véesžetku žaluje o 17 miliónov dolárov, respektíve o 724 miliónov korún. Fretra predávala výrobky VSŽ údajne prostredníctvom troch ďalších distribučných spoločností na poľskom trhu. Zmluvu podpísala VSŽ tesne pred Eichlerovým príchodom. Podpisoval ju jeden z manažérov, ktorí VSŽ tiež žalujú o náhradu škody spôsobenú v dôsledku odvolania a to zhodou okolností práve deň pred svojim odstúpením. Paradoxom je, že Fretra neplatila VSŽ za predaný tovar, véesžetke zaň dlhuje zhruba 11 miliónov dolárov, je to však Fretra, ktorá podala žalobu na VSŽ.
V dôsledku neplatenia za tovar VSŽ postupne prestala potvrdzovať objednávky Fretry, čím podľa právnikov Penty stratila platnosť rámcová zmluva, ktorá takúto možnosť podľa ich vyjadrenia umožňovala. Fretra však tvrdí, že zmluva platí a tým, že VSŽ jej prestala dodávať tovar, jej vznikla škoda, ktorú vyčíslila na 17 miliónov dolárov. Zatiaľ sa v spore rozhodlo len čiastočne o 8,1 milióna USD. Tieto peniaze, ako to už potvrdil aj Najvyšší súd, má VSŽ Fretre zaplatiť. Tento balík peňazí mala Fretra zaplatiť ako zmluvnú pokutu za nedodávanie tovaru, čo spôsobila VSŽ, trom distribučným firmám. "Najvyšší súd už nezisťoval, či tieto tri firmy uplatňujúce si zmluvnú pokutu vôbec existujú, alebo či peniaze od Fretry dostali. Nám sa totiž podarilo zistiť, že dve z týchto troch firiem neexistujú vôbec a tretia je previazaná na Fretru. Na základe týchto nových dôkazných skutočností žiadame obnovenie konania. Podali sme dovolanie na generálnu prokuratúru," uvádzajú v tejto súvislosti právnici Penty.
Súd sa nezaoberal ani možnosťou, ktorú navrhla Penta, a síce, aby sa vzájomné pohľadávky započítali. Na našu otázku, či by započítaním pohľadávok de jure Penta nepotvrdila oprávnenosť nároku Fretry, právnici Penty uviedli, že zápočet nie je potvrdením oprávnenosti pohľadávky. Zápočet žiadali aj preto, pretože im je jasné, že 11 miliónov USD, ktoré dlhuje VSŽ Fretra, sú nebonitnou pohľadávkou, teda že z nej nevysúdia ani korunu, a tak by sa zápočtom aspoň znížili nároky Fretry voči VSŽ.
Kým o sume 8,1 miliónov dolárov už súd rozhodol, zvyšnou časťou nárokov Fretry sa ešte bude zaoberať košický krajský súd. Nárok sa opiera o údajné poškodenie dobrého mena a ušlý zisk.
MEDZITITUL: Maďarský fond národného majetku žaluje VSŽ o 445 miliónov korún
Zaujímavým súdnym sporom je aj žaloba, ktorú na VSŽ podala maďarská obdoba nášho Fondu národného majetku ÁPV. V hre je tentoraz 445 miliónov korún. VSŽ kúpila majoritný balík oceliarní DAM od ÁPV za symbolický dolár ešte za rezešovského vedenia s tým, že sa VSŽ okrem iného zaviazala vložiť v troch splátkach do zvýšenia základného imania 4,5 miliardy forintov. Zmluva podľa právnikov Penty obsahovala klauzulu, podľa ktorej by táto povinnosť mohla ostať nesplnenou len v prípade výnimočných objektívnych príčin, ako napríklad kríza v oceliarstve a pod.
VSŽ v roku 1999 reálne hrozil cross default, hrozilo vyhlásenie konkurzu na podnet veriteľských bánk. V čase tvrdých rokovaní s bankármi, ktorí pozorne sledovali dianie vo VSŽ, sa posledná tretia splátka vo výške 1,5 miliardy forintov nesplatila s ohľadom na predpokladaný nesúhlas veriteľských bánk. Po zastabilizovaní pomerov splátka odišla v plnej výške, ale s polročným omeškaním. ÁPV pre nedodržanie zmluvných podmienok zažalovala VSŽ, pričom podľa zmluvy zmluvná pokuta má rovnakú výšku, ako záväzok. Teda VSŽ, hoci zaplatila celých 1,5 miliardy forintov hoci s omeškaním, ich jednoducho podľa žaloby musí zaplatiť ešte raz.
"Náš názor je taký, že môžu od nás žiadať úhradu zodpovedajúcu napríklad úrokovému výnosu, ale určite nie dvojnásobné plnenie. Hroziaci cross default považujeme za dostatočnú príčinu omeškania platby, keďže s výnimočnými situáciami počítala aj samotná zmluva," zdôraznil predseda dozornej rady Jaroslav Haščák.
Prípad bude riešiť viedenský arbitrážny súd.
MEDZITITUL: Guard by chcel od VSŽ vysúdiť 440 miliónov, bývalí železiarenskí manažéri chcú celkove 560 miliónov
Spoločnosť Guard s. r. o., ktorá pre VSŽ zabezpečovala ochranu majetku a manažérov, sa s véesžetkou súdi o 440 miliónov korún. Toľko mala VSŽ firme zaplatiť, ak ktorákoľvek zo zmluvných strán zmluvu vypovie. Gabriel Eichler sa so zástupcami Guardu dohodol na ukončení zmluvy a podľa Penty jej aj zaplatil zhruba 35 miliónov, teda ani zďaleka však nie spomínaných 440 miliónov korún. Guard sa súdnou cestou domáha zneplatnenia tejto dohody, aby mohol žiadať pôvodné odstupné 440 miliónov. Odvoláva sa na to, že Eichler ešte nebol zapísaný v obchodnom registri ako štatutár, keď dohodu podpisoval. Pritom však už bol vymenovaný za prezidenta VSŽ.
Okresný súd Košice II dal v spore za pravdu spoločnosti Guard, VSŽ vzniesla námietku zo zaujatosti sudcu.
Bývalí vrcholoví manažéri VSŽ žalujú po svojom odvolaní spoločnosť o náhradu škody v celkovej výške 560 miliónov korún. Ako informovali zástupcovia Penty, Stanislav Polák žiada 132,8 milióna korún, Zoltán Beghauer 112,7 milióna, Dionýz Kunder 103 miliónov, Marián Šarišský 98, Milan Jurko 5,7 milióna, Jaroslav Bilík 26,5 mil. Sk, Ján Smerek 32,9 milióna, Igor Grega, Viktor Háber a Ľubomír Solár si spoločne nárokujú 45,7 milióna korún.
Zástupcovia Penty spomenuli dôvody niekoľkých najväčších žalobcov, ktoré uvádzajú vo svojich žalobách a ktoré plánujú spochybniť. Ide o dôvody ako poškodenie nielen dobrého, ale aj obchodného mena či goodwillu, čo podľa penťákov u fyzických osôb nie je možné, psychická trauma dotknutých a ich rodinných príslušníkov či ušlý zisk, vo viacerých prípadoch počítaný aj bez ohľadu na to, že niekoľkým už rok po dovolaní končilo funkčné obdobie.
MEDZITITUL: VSŽ ako žalovaný subjekt je vzhľadom na svoju solventnosť pre žalobcov lukratívny
Takýto je teda pohľad Penty a jej právnikov na existujúce súdne spory. Penta si fandí, chce ich vyhrať čo najviac. Verdikt však po posúdení všetkých dôkazov a stanovísk aj oponujúcich strán vynesú až súdy. Kým VSŽ hrozí zo súdnych sporov riziko platenia až do výšky 3,6 miliardy korún, na strane druhej zo sporov, ktoré vedie VSŽ proti iným subjetom sa výrazné príjmy očakávať nedajú. Vo väčšine prípadov ide totiž o vymáhanie pohľadávok od firiem, ktoré sú v konkurze alebo dokonca boli už vymazané z obchodného registra. Na strane druhej VSŽ je veľmi lukratívna pre žalobcov, ide totiž o solventnú firmu s finančnými prostriedkami na úrovni štyroch miliárd korún plus 37,5 milióna dolárov, ktoré nedávno dostali od USSK, nehovoriac o ďalších aktívach.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
