dôjsť. Tak to bolo v prípade šesťročného Tomáška, ktorý do 15. júna 1995 bol čulý a zdravý, ako väčšina jeho rovesníkov. Bol najmladším z troch detí manželov Szabových, ktorí ho zahŕňali láskou a porozumením. Bolelo ich už samotné pomyslenie na to, že posledné dni života, strávil ich syn v bolestiach a utrpení. A to napriek ich zúfalej snahe zistiť príčinu jeho zdravotných problémov a pomôcť mu. Matka, ktorá si ho kvôli zvracaniu 15. júna predčasne vyzdvihla zo škôlky, s ním totiž obiehala lekárov dva dni. Tým sa však zdravotný stav Tomáška, u ktorého s výnimkou lekárky prvého kontaktu, ďalší dvaja diagnostikovali pokazený žalúdok, nevidel natoľko vážny, aby ho hospitalizovali. Keď sa tak napokon stalo, musel sa podrobiť operácii a o tri dni zomrel…
Rodičia nedali súhlas na pitvu syna s odôvodnením, že si toho už dosť vytrpel pred smrťou. V presvedčení, že nemusel zomrieť, keby k jeho ochoreniu pristupovali zodpovednejšie, podali na lekárov sťažnosť. Reakcia vtedajšieho riaditeľa FNLP na Rastislavovej ulici ich tak pobúrila, že sa rozhodli podať trestné oznámenie. Neskôr ho vzali späť, ale bolo to už neúčinné. Rozbehlo sa vyšetrovanie, ktoré skončilo obžalobou prokurátora. Ten obvinil štyroch lekárov z troch košických nemocníc z trestného činu ublíženia na zdraví s následkom smrti. Mali sa ho dopustiť z nedbanlivosti, pretože chybne vykonali diagnostické a terapeutické úkony, ktoré viedli k poškodeniu zdravia a následnej smrti 6-ročného Tomáša Szaba.
S podozrením na zápal slepého čreva ho MUDr. V. G., lekárka z FNsP na Triede SNP v Košiciach, ktorá prišla do kontaktu s Tomášom ako prvá, poslala na odborné vyšetrenie do FNLP na Rastislavovej ulici. Tam ho vyšetril MUDr. B. N., ktorý sa s predbežnou diagnózou kolegyne nestotožnil. Nezistil zvýšený tep ani teplotu, iba miernu citlivosť v oblasti pupka nad žalúdkom. Vzhľadom k tomu, že matka dieťaťa uviedla, že deň predtým jedlo jahody a od rána zvracia, predpokladal, že ide o zápal žalúdka. "Ide o dynamicky sa rozvíjajúce ochorenie, preto som dieťa objednal na kontrolu o štyri hodiny. Keďže bolo dehydratované doporučil som matke podávanie tekutín. Jeho stav si nevyžadoval okamžitú hospitalizáciu," uviedol pred samosudkyňou MUDr. B. N.
Ako vyplynulo z dokazovania, V čase kontroly už neslúžil on, ale službu na ambulancii chirurgickej kliniky mala MUDr. E. B. Po tom, čo sa oboznámila s diagnózou kolegu, prehmatala dieťaťu bruško a vyšetrením krvi zistila pokles bielych krviniek. Ani ona nedospela k záveru, že ide o náhlu brušnú príhodu a poslala matku s Tomášom domov s tým, aby v prípade, že sa jeho stav zhorší, prišla opäť. Kvôli bolestiam bruška a zvracaniu mu predtým injekčne podala lieky, ktoré ako sa na pojednávaní ukázalo, nemajú pozitívne ani negatívne účinky na apendicitídu, ale v konečnom dôsledku prekrývajú jej príznaky. Pred odchodom z ambulancie lekárka matku usmernila, aby z dôvodu dehydratácie Tomáša, navštívila detskú kliniku.
"Tomáškovi sa v noci priťažilo, preto sme sa s ním vybrali opäť na chirurgickú kliniku. Cestou v aute zaspal. Zvracal celý deň, trápili ho bolesti bruška, preto som ho nechcela budiť a išla som do ambulancie iba sama. Tam mi sestrička povedala, nech ho nechám, aby si pospal. Nechceli sme ním hýbať a tak sme ho s manželom vozili v noci po meste…," vypovedala matka. Ráno so synom navštívila detskú kliniku, kde MUDr. V. G., ktorá už deň predtým, vyslovila podozrenie na zápal slepého čreva, zotrvala na stanovenej diagnóze. Keďže jej kolegovia z chirurgie návrh, aby Tomáša hospitalizovali neakceptovali, usmernila matku, aby ho pozorovala a najneskôr večer s ním išla kontrolu na chirurgickú kliniku. Tam však už pani Szabová, sklamaná prístupom lekárov, ktorí s ňou a jej trpiacim synom hrali ´pimpong´, už nešla. Namiesto toho navštívila popoludní detskú nemocnicu, kde jej syna kvôli dehydratácii hospitalizovali.
"Mal som k dispozícii nálezy z chirurgickej kliniky, ktoré náhlu brušnú príhodu neuvádzali. Matka uviedla, že sa má lepšie. Z dôvodu, že u pacienta došlo k podstatnému poklesu bielych krviniek, rozhodol som o nasadení infúzie, keďže dieťa bolo prijaté kvôli nepriaznivému stavu v súvislosti s dehydratáciou," uviedol MUDr. L. B., ktorý mal nočnú službu.
Svitol tretí deň a s ním došlo k nepriaznivému obratu vo vývoji Tomášovho ochorenia. V šokovom stave ho previezli na chirurgickú kliniku FNLP, kde službukonajúci vyslovil podozrenie, že ide o prasknutie slepého čreva. Po nevyhnutnej predoperačnej príprave MUDr. D. medzi 12. a 14. hod. Tomáša operoval. Zistil, že nejde o slepé črevo, ale o hnisavý zápal Meckvelovho divertikla… "Bol najvyšší čas uskutočniť operáciu," uviedol operatér, ale súčasne dodal, že vzhľadom na rozvoj ochorenia, prognóza výsledku operácie nebola veľmi optimistická. Zákrok dopadol dobre, zdalo sa, že Tomáš sa primerane okolnostiam, zotavuje, ale tri dni po operácii zomrel.
Podľa dvojice znalcov zo súdneho lekárstva z odvetvia detskej chirurgie, ktorých ustanovil do konania súd, prvotnou príčinou smrti Tomáša bol hnisavý zápal Meckvelovho divertikla spolu s chorobným vsunutím časti tenkého čreva do seba. Ide o zriedkavé ochorenie, ktoré sa vyskutuje asi u troch percent populácie. Znalci zdôraznili, že sa klinicky prejavuje ako zápal slepého čreva, preto sa jeho diagnóza často stanoví až pri operácii. Ako ďalej uviedli, bezprostrednou príčinu smrti chlapca bolo srdcovo-pľúcne zlyhanie, čo bol následok rozvratu vnútorného prostredia. A k tomu zas došlo po septickom šoku, ktorý vznikol z rozvinutia hnisavého zápalu pobrušnice. Znalci uviedli, že medzi základným ochorením a smrťou pacienta existovala priama príčinná súvislosť. Súčasne poukázali aj na fakt, že rozpoznanie náhlej brušnej príhody je pre lekára vždy ťažká a zodpovedná úloha. Upriamili však pozornosť súdu na to, že je chybou nechať chorého doma bez kontinuálneho sledovania, resp. podať mu lieky, ktoré prekryjú typické príznaky ochorenia. A to najmä preto, že sa tak znemožní včasné rozpoznanie diagnózy a premárni čas na akútny chirurgický zákrok, k čomu došlo podľa znalcov aj v Tomášovom prípade. Nevylúčili však ani to, že sa zdravotný stav chlapca smrteľne skomplikoval počas operácie.
Štvorica obvinených lekárov od začiatku pojednávania, ktoré začalo na Okresnom súde Košice II v máji 1998, svoju zodpovednosť za smrť nebohého Tomáška jednoznačne odmieta. Namietajú závery znalcov a tvrdia, že ich konanie nebolo v príčinnej súvislosti so smrťou dieťaťa.
Aj keď to občas v súdnej sieni vyzeralo ako na lekárskom sympóziu, odstrániť pochybnosti a dospieť k jednoznačnému záveru o vine či nevine obvinených, sa súdu nepodarilo. A to ani po druhom, doplnenom dokazovaní, ktoré nariadil Krajský súd v Košiciach na základe odvolania prokurátora. Napriek tomu, že súdni znalci zotrvali na svojich posudkoch, stanoviť, čo bolo skutočnou príčinou smrti nebohého Tomáška nebolo možné. Pochybnosti by mohla jednoznačne vylúčiť len pitva, tá sa však z už uvedených dôvodov nekonala.
V zmysle právnickej zásady "v pochybnostiach v prospech obžalovaného", samosudkyňa vyriekla minulý piatok v poradí už druhý oslobodzujúci verdikt. Nie je však právoplatný, pretože, zatiaľ sa k nemu nevyjadril prokurátor.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
