Deje sa tak na podnet odboru životného prostredia Okresného úradu v Snine, ktorý je jedným z adresátov anonymného listu, ktorý v minulých dňoch dostala okresná a krajská štátna správa, Národný park Poloniny, ministerstvo životného prostredia a Lesoochranárske zoskupenie VLK Východné Karpaty. Autori listu uvádzajú tri presné lokality výrubu v katastri bývalej obce Zvala a upozorňujú, že nejde o ťažbu urbárskych spoločností, ale o nelegálny výrub, ktorý robí istá súkromná firma. V hre sú údajne stovky metrov kubických dreva. Veľmi zaujímavý je aj záver listu. "Prepáčte nám, že sme sa nepodpísali. Máme strach z pomsty. Sme iba dôchodcovia, ktorí sa nevedia brániť a tí, ktorí režú, sú ozbrojení..."
Podľa informácie hovorcu humenskej polície Igora Harajbiča, policajti aj včera preverovali udané lokality, ale pretože ide o pomerne rozsiahle územie a náročný terén, v jeho obhliadkach budú pokračovať aj v najbližších dňoch. Súčasne polícia vypočuje aj funkcionárov urbárskych spoločností a ďalšie osoby, ktoré by mohli v tejto veci podať svedectvo. Je veľmi pravdepodobné, že nimi budú aj členovia súkromnej bezpečnostnej služby (SBS), ktorá stráži rampu a vstup do ochranného pásma vodárenskej nádrže. Pretože SBS pracuje pre SVP Povodie Bodrogu a Hornádu Košice, ktoré je správcom územia v ochrannom pásme hygienickej ochrany, zaujímalo nás, čo o tejto ťažbe vedia v Košiciach. Zvlášť preto, že znalci NP tvrdia, že jediná cesta, ktorou by ťažké nákladné autá mohli drevnú hmotu z tohto územia vyviezť, vedie cez stráženú rampu PBaH. "Zatiaľ o žiadnej ťažbe nič neviem, počujem o nej práve od vás," reagoval na otázku Ing. Marián Miščík, technicko-prevádzkový námestník PbaH. Dodal, že "pokiaľ taký podnet jestvuje a polícia preverí, že ide o nelegálnu ťažbu v ochrannom pásme, prijmeme závery v súlade so zákonom." Dodal, že to isté sa týka aj výkonu strážnej služby na rampe.
Podľa Rastislava Mičaníka, náčelníka Lesoochranárskeho zoskupenia VKL Východné Karpaty, nejde o ojedinelý prípad nelegálnych výrubov na území NP Poloniny. Zaujímalo nás preto, ako ho vníma vedenie národného parku. "Áno, aj my sme minulý týždeň dostali tento list," potvrdil jeho príjem poverený riaditeľ NP Poloniny Ing. M. Gič. Na otázku nášho denníka, či si už lokalitu preverili a či informácie v liste môžu potvrdiť odpovedal, že ešte tam neboli, pretože majú aj iné úlohy. Na previerku do danej lokality sa vraj chystajú na budúci týždeň.
Ako sa nám podarilo zistiť, cena jedného metra kubického topoľovej guľatiny sa pohybuje okolo 1 300 korún. Pri jeho vývoze za hranice je podstatne vyššia. Pritom ide o surovinu, o ktorú majú záujem nábytkárske firmy. Najmä niektoré zahraničné sa špecializujú na výrobu nábytku práve z topoľa.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
